MIDAS 7

Princíp družice pozostával v sledovaní Zemského povrchu infračervenými senzormi. V prípade detekcie podozrivého štartu rakety mala družica odoslať do riadiaceho centra správu obsahujúcu informáciu o čase a lokalite detekcie.

Senzory boli namontované na vidlici na rotačnom stole na špici družice, takže mohol upraviť svoje smerovanie na povel zo Zeme. Družica mala leteiť nosom nadol, pričom rotačný stôl so senzormi sa mal otáčať a skenovať Zem pod sebou.

Družica bola integrovaná s raketovým stupňom Agena, ktorý sa staral o korekcie dráhy, orientáciu družice a tiež napájal družicu elektrickou energiou.

---

Hlavným zariadením bol Bowersov koncentrický ďalekohľad s objektívom o priemere 20,3 cm. V jeho ohnisku sa nachádzalo 184 detektorov zo sulfidu olovnatého zoradených do 8 radov po 23, takže každý rad pokrýval zorné pole o šírke 24 stupňov a 58 minút.
2,7 mikrónový systém potláčal pozadie a zvýrazňoval štarty rakiet triedy Atlas.
Hlava so senzormi rotovala 6 krát za minútu.

Raketový stupeň Agena-B zostal bez väčších zmien. Upravený bol len z pohľadu vyššej spoľahlivosti.

---

Na palube družice sa nachádzalo sekundárne hosťované zariadenie: modul HSRP-10.

Družica spoľahlivo fungovala v priebehu 6 týždňov. Následne sa jej obežná dráha dostala do väčšieho zákrytu Zemou a prišla o potrebnú energiu na prevádzku.

Počas 6 týždňov však overila technológiu a potvdila jej funkčnosť. Úspešne zdetekovala štarty väčších medzikontinentálnych rakiet na tekuté palivo typu Atlas a Titan. Neočakávane však identifikovala aj rakety na tuhé palivo s menším doletom ako boli Minuteman a Polaris.

Misia družice bola teda považovaná za úspešnú.