Vostok 1

Vesmírna loď určená pre jednočlennú posádku.

Loď pozostávala z nasledujúcich hlavných častí:

1. Pristávací modul (SA) - sférický modul o priemere 2,3 metra a hmotnsoti približne 2,46 tony. Modul mal obsahovať okrem samotného kozmonauta (pri piltovaných letoch) aj všetky riadiace zariadenia a únikový katapultovací systém.
2. Prístrojový modul - dvojkónický modul dlhý 2,25 m, široký 2,43 m a o hmotnosti približne 2,27 tony, ktorý obsahoval palivo a pohonný systém, systém na orientáciu lode a chemické batérie.

Na komunikáciu a vysielanie telemetrie vesmírnej lode na Zem slúžil systém Signal vysielajúci na frekvencii 19.995 MHz.

Nakoľko rýchlosť pristávania na Zemi bola 10 m/s, čo je stále dosť veľa, bol pristávací modul vybavený katapultovacím sedadlom, ktoré zabezpečilo pristátie kozmonauta/nákladu na samostatnom padáku mimo lode.

Vesmírna loď určená na pilotované lety s posádkou.
Pristávací modul pre posádku obsahoval nasledujúce nové systémy:

• konzolu pre riadenie letu z vnútra vesmírnej lode,
• Vzor - systém na riadenie orientácie lode samotným kozmonautom na palube,
• systém na regeneráciu vzduchu (systém podpory života),
• ASU - plne funkčný systém vesmírnej toalety,
• katapultovacie sedadlo so skafandrom veľkosťou prispôsobené samostatne pre každého konkrétneho pilota,
• Zarya - hlasový komunikačný systém pre komunikáciu pilota s riadiacim centrom na Zemi,
• NAZ - núdzová súprava pre pilota.

Prvý pilotovaný vesmírny let v histórii.

Vesmírna loď sa kvôli chybe na nosnej rakete Vostok dostala na vyššiu ako požadovanú obežnú dráhu, približne o 100 km vyššie. Toto bol problém, lebo bolo treba nie len prepočítať parametre a čas brzdiaceho manévru, ale hrozil aj neúspech misie. Vesmírne lode Vostok boli totiž pre istotu vypúšťané na tak nízku obežnú dráhu, aby pri zlyhaní brzdiaceho manévru boli schopné samovoľne vstúpiť do atmosféry Zeme za 5-7 dní. Na tento účel mali kozmonauti na palube núdzové zásoby stravy a vody na tento čas. Vyššia obežná dráha však znamenala, že Gagarin by sa vrátil na Zem až približne o 30 dní, čo by samozrejme podľa všetkého neprežil.

Brzdiaci motor sa však po jednom obehu Zeme zapálil, takže tragický scenár nakoniec nehrozil. Po ukončení brzdenia motorom sa však vesmírna loď dostala kvôli neuzavretému palivovému ventilu do rotácie. Loď rotovala rýchlosťou vyše 30 stupňov za sekundu. Navyše nedošlo k oddeleniu prístrojového modulu od pristávacieho. To sa namiesto o 10 sekúnd uskutočnilo až približne o 10 minút neskôr.

Počas pristávania bol Gagarin na chvíľu vystavený preťaženiu až 10G.
Vo výške 7 km nad povrchom Zeme a v čase 07:42 (UTC) sa aktivoval katapult a Gagarin pokračoval v pristávaní už len na vlastnom padáku. Pristál neďaleko mestečka Engels (neskôr bolo upresnené, že pristál neďaleko dediny Smelovka).

Kabína pristála na padákoch v čase 07:48 (UTC), Gagarin 07:53 (UTC). Medzi miestom pristátia Gagarina a pristávacieho modulu bola vzdialenosť približne 1,5 km.