TIROS 8
(A-53)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: TIROS 8
Alternatívne označenie: A-53 Krajina pôvodu: USA Operátor: NASA, ESSA Typ družice: meteorologická Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 0,56 x priemer 1,07 m Hmotnosť: 265 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1963-054A
Dátum štartu: 21.12.1963
Raketa: Delta B Kozmodróm: Cape Canaveral (LC-17B) Ukončenie činnosti (posledný signál): 1.7.1967 Doba prevádzky: 3 roky, 193 dní Parametre obežnej dráhy
Epocha: 20.9.2026
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 633 km Maximum: 669 km Sklon k rovníku: 58.49 stupňov Doba obehu: 98 minút (1h, 38m) |
Popis
Meteorologická družica určená na snímkovanie oblačnosti na povrchu Zeme počas dňa pomocou televíznych kamier.
Teleso družice pozostávalo z 18-stranného hranola so solárnymi článkami po stranách a na hornej ploche. V spodnej časti boli nainštalované všetky dôležité zariadenia. Na palube mala dve televízne kamery na princípe vidikonovej trubice s líniovým skenovaním s priemerom objektívu 1.27cm, určené na snímkovanie oblačnosti nad povrchom Zeme. Jedna kamera bola širokouhlá s nízkym rozlíšením, druhá s úzkym poľom záberu so stredným rozlíšením. Nasnímané zábery boli ukladané na magnetofónové pásky, pre každú kameru jedna, na ktoré bolo možné uložiť až 64 snímok realizovaných v 30 sekundovom intervale. Tie boli neskôr odosielané na Zem. Pásky boli následne premazané a pripravené na ďalšie snímkovanie. Družica mala byť stabilizovaná rotáciou o rýchlosti 8-12 otáčok za minútu. V spodnej časti mala sériu malých raketových motorov na tuhé palivo, ktoré mohli byť na povel zapálené a mali byť schopné zvýšiť rotáciu o 3 otáčky za minútu, pokiaľ by časom došlo k spomaleniu rotácie družice. Kamera bola primontovaná tiež v spodnej časti družice. Vzhľadom na fakt, že družica nedisponovala systémom na zmenu orientácie, mohla pozorovať povrch Zeme len z časti svojej obežnej dráhy (keď bola strana družice s kamerou otočená k Zemi). Na príjmanie povelov zo Zeme mala na hornej strane jednu mono-pólovú anténu a na odosielanie získaných dát slúžil pár krížových dipólových antén pripojených k spodnej strane družice. Pre stabilizáciu orientácie mala družica na palube infračervený senzor horizontu a magnetické zariadenie na kontrolu orientácie pozostávajúce z 250 cievok uložených po obvode družice, ktoré dokázalo korigovať orientáciu družice s presnosťou 1-2 uhlových stupňov. K dispozíci bol tiež indikátor orientácie snímky. Pre získanie infračervených záberov sa na palube nachádzal tiež 5-kanálový skenovací rádiometer so stredným rozlíšením a všesmerový rádiometer pre meranie radiácie vyžarovanej zo Zeme a z atmosféry. Na palube bolo aj nové zariadenie APT (Automatic Picture Transmission), ktoré umožnilo odoslať snímku oblačnosti v priamom prenose nad prijímacou stanicou. Na tento účel mala družica na palube ešte jednu širokouhlú televíznu kameru so zorným poľom 104°. Experimentu APT sa zúčastnilo 50 prijímacích staníc okolo celého sveta. Experiment bol ukončený koncom apríla 1964 kvôli degradácii APT kamery. Štandardná širokouhlá kamera poskytovala snímky až do 12.2.1966. Následne bola družica ponechaná už len na realizáciu technických experimentov až do jej deaktivácie. Referencie | |
| Vedeli ste že... |
| Prvá vesmírna prechádzka mimo vesmírnej lode, ktorú absolvoval Aleksej Leonov z lode Voschod 2 takmer skončila tragédiou, lebo skafander, ktorý mal na sebe, sa mu nafúkol a nemohol sa vrátiť naspäť do lode. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



