Voschod 2
(Voschod-3KD 2)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Voschod 2
Alternatívne označenie: Voschod-3KD 2 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: pilotovaná loď Funkčnosť: Mäkké pristátie na Zemi (Nefunkčná) Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: 5 x priemer 2,4 m Hmotnosť: 5682 kg Napájanie: chemické batérie Platforma: Zenit Štart a životnosť
COSPAR id: 1965-022ADátum štartu: 18.3.1965 - 07:00:00 UTC
Raketa: Voschod Kozmodróm: Bajkonur (LC-1/5) Mäkké pristátie: 19.3.1965 - 09:02:17 UTC Trvanie letu: 1,2,2,17 (d,h,m,s) Miesto pristátia na ZemiRozsah obežných dráh počas letu
Vzdialenosť od Zeme:
Minimálna: 167 km Maximálna: 472 km Cieľ a misia lodePoznámka: (3KD-2)
|
Posádka (meno, funkcia, let)
Náhradníci (meno, funkcia)
Popis
Vesmírna loď určená pre viacčlennú posádku.
Jedná sa o modifikovanú vesmírnu loď Vostok. Viac členov posádky bolo možné umiestniť v lodi vďaka odstráneniu katapultovacieho systému pre sedadlá kozmonautov. Tiež došlo k poslineniu nosnej rakety o nový stupeň (raketa Voschod). Oproti pôvodnej konfigurácii pilotnej kabíny došlo tiež k otočeniu sedadiel o 90 stupňov voči vstupnému otvoru. Riadiace prístroje však zostali v pôvodnej polohe, takže kozmonauti pri ich používaní museli zakaždým nakloniť hlavu do strany.
Loď pozostávala z nasledujúcich hlavných častí:
- Pristávací modul (SA) - sférický modul o priemere 2,3 metra a hmotnsoti približne 2,9 tony. Modul pre ušetrenie miesta neobsahoval katapultovacie sedadlá pre posádku. V hornej časti bol k modulu ešte pripojený valcovitý blok (0,6 x 0,3 m, hmotnosť 143 kg) obsahujúci brzdiace rakety na tuhé palivo (87 kg) pre návrat lode na Zem.
- Prístrojový modul - dvojkónický modul dlhý 2,25 m, široký 2,43 m a o hmotnosti približne 2,3 tony, ktorý obsahoval palivo (275 kg) a pohonný systém, systém na orientáciu lode a chemické batérie. Palivo bolo uchovávané v 12 tlakových sférických nádržiach umiestnených po obvode modulu.
- Nafukovacia výstupná vzduchová komora - jej hlavnou misiou bolo uskutočniť prvý výstup človeka do otvoreného vesmíru. Vážila 250 kg a počas štartu mala v poskladanej konfigurácii rozmery 0,77 x priemer 0,7 metra (viď. na schéme vpravo). Po rozbalení a nafúknutí na obežnej dráhe mala rozmery 2,5 x priemer 1,2 metra (viď. obrázok hore), pričom vnútorný priemer bol 1 meter.
Výstupná komora bola doplnená z toho dôvodou, že kabínu lode nebolo možné počas výstupu do vesmíru odvzdušniť, nakoľko všetky systémy lode boli chladené vzduchom v module.Počas výstupu čakal jeden kozmonaut vnútri pristávacieho modulu, pričom bol z bezpečnostných dôvodov tiež oblečený v skafandri. Po ukončení výstupu a pred návratom vesmírnej lode na Zem bola výstupná komora oddelená od pristávacieho modulu.
Nakoľko počas pristávania nebolo možné využiť katapultovacie sedadlá, boli doplnené malé raketové motory na tuhé palivo k padákovému systému, ktoré mali za úlohu spomaliť vesmírnu loď pár sekúnd pred dopadom na Zem. Počas pristávania boli tiež sedadlá posádky posunuté ďalej od dna pristávacieho modulu pre stlmenie nárazu pri pristátí.
Hlavným cieľom misie bolo absolvovanie prvého výstupu kozmonauta do voľného priestoru mimo vesmírnej lode.
Výstup síce prebehol bez problémov, avšak kvôli miernemu nafúknutiu skafandru Berkut, Leonov takmer nebol schopný návratu do lode. Návrat sa mu nakoniec podaril avšak za cenu vypustenia väčšieho množstva tlaku zo skafandra, ako bol bezpečný limit.
Posádke sa následne nepodarilo úplne uzatvoriť a utesniť dvere kabíny, takže tlak v kabíne začal pomaly klesať, čo malo za následok spustenie automatického systému v kabíne, ktorý ju naplnil čistým kyslíkom. To bolo samozrejme nebezpečné pre riziko vzniku požiaru, na šťastie posádke sa koncentráciu kyslíka následne podarilo znížiť.
Po jedno-dňovom lete mal vesmírnu loď naviesť do atmosféry atomatický systém. Avšak k automatickému brzdiacemu manévru kvôli poruche nedošlo, takže posádka musela spustiť brzdiaci manéver manuálne.
Pred vstupom do atmosféry sa navyše nepodarilo úplne oddeliť prístrojový modul od pristávacieho modulu. K úplnému oddeleniu došlo až vo výške približne 100 km nad zemským povrchom.
Kvôli zlému umiestneniu manuálneho riadenia museli byť obaja kozmonauti počas brzdiaceho manévru mimo svojich sedadiel, čím došlo k zmene polohy ťažiska lode. Z toho dôvodu mala vesmírna loď miernejšiu dráhu návratu, kvôli čomu preletela plánované miesto pristátia o 800 km ďalej až na svah v pohorí Ural v Permskom kraji (Rusko). Miesto pristátia bolo však natoľko nehostinné, že záchranný tím našiel posádku až o 24 hodín nekôr po pristátí. So záchranným tímom však museli v lese stráviť ešte jednu noc a až po dvoch nociach v lese boli schopní zlyžovať k helikoptére, ktorá pristála niekoľko kilometrov ďalej.
Pristávacia kabína je vystavená v múzeu RKK Energia v meste Korolyov pri Moskve (Rusko).
Výstupy do voľného priestoru
| Výstup mimo lode alebo orbitálnej stanice | ||||||||||||||
|
Súvisiace Videá
Udalosti z histórie
![]() | Voschod 2 - 18.3.1965 Prvý výstup človeka do voľného priestoru mimo vesmírnej lode uskutočnil Alexej Leonov. Prehrať video |
Súvisiace zaujímavosti
Referencie
https://en.wikipedia.org/wiki/Voskhod_2 Launch of Voskhod-2
https://www.russianspaceweb.com/voskhod2-launch.html Leonov performs the world's first spacewalk
https://www.russianspaceweb.com/voskhod2-eva.html Voskhod-2 lands in the wild
https://www.russianspaceweb.com/voskhod2-landing.html

| Vedeli ste že... |
| Takmer polovica zo všetkých sond vyslaných k planéte Mars pred rokom 2015 bola neúspešných. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|















