KH-7 11

(Gambit-1 11, Mission 4011, OPS 4262)

Hlavné informácie o telese

Názov telesa: KH-7 11
Alternatívne označenie: Gambit-1 11, Mission 4011, OPS 4262
Krajina pôvodu: USA
Operátor: CIA
Typ družice: špionážna - foto-prieskumná
Funkčnosť: Zničená

Parametre telesa

Tvar telesa: raketa
Rozmery telesa: 5,5 x priemer 1,52 m
Hmotnosť: 2000 kg
Napájanie: chemické batérie
Platforma: OCV

Štart a životnosť

COSPAR id: 1964-058A Dátum štartu: 23.9.1964
Raketa: Atlas SLV-3 Agena-D
Kozmodróm: Vandenberg (SLC-4E)

Zánik (zničenie): 28.9.1964
Trvanie letu: 5 dní

Parametre obežnej dráhy

Centrálne teleso: Zem
Minimum: 145 km
Maximum: 303 km
Sklon k rovníku: 92,9 stupňov
Družica už neletí (zničená)

Moduly a subsatelity na palube

SRV (4011) - vypustené 27.9.1964

Popis

Fotoprieskumná špionážna družica, ktorej cieľom bolo snímkovanie povrchu Zeme pomocou výkonnej optiky a doručenie nasnímaných materiálov na Zem pomocou pristávacích púzdier.

Na palube sa nachádzala výkonná kamera vyrobená spoločnosťou Kodak s plochým odrazovým zrkadlom, ktoré odrážalo svetlo na hlavné konkávne zrkadlo o priemere 121cm s ohniskovou vzdialenosťou 196cm. Ploché zrkadlo bolo smerovateľné, takže umožňovalo sledovať cieľ na povrchu podľa potreby. Kamera bola schoplná snímať povrch Zeme s maximálnym rozlíšením 0,61-0,91m. Kamera realizovala snímkovanie na 22cm pás filmu. Zorný uhol kamery bol 6,3°. Kamera používala pásový spôsob snímania, takže film sa plynule pochyboval rovnako rýchlo ako povrch pod družicou. Tým pádom bola družica schopná nasnímať pre jednom zábere pás o šírke 22 km a maximálnej dĺžke až 741 km.

Na palube družice boli taktiež orientačná kamera (kópia kamery použitej na družiciach KH-4 a KH-6), ktorá realizovala zábery Zeme v smere letu družice pre určenie presnej orientácie družice. Ďalej tu bola hviezdna kamera a senzor horizontu.

Na palube bolo jedno návratové púzdra (SRV), ktorého úlohou bolo bezpečne priviezť nafotené zábery na Zem.
Družica bola počas štartu spojená s druhým stupňom rakety Atlas nazvaným Agena-D, od ktorého sa ale po dosiahnutí obežnej dráhy mala odpojiť, nakoľko disponovala vlastným systémom na kontrolu orientácie a obežnej dráhy.
Družica bola stabilizovaná v troch osiach.

Nesprávna korekcia teploty spôsobila miernu neostrosť záberov.