KH-9 7
(Hexagon 7, Mission 1207, OPS 6630)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: KH-9 7
Alternatívne označenie: Hexagon 7, Mission 1207, OPS 6630 Krajina pôvodu: USA Operátor: USAF Typ družice: špionážna - foto-prieskumná Funkčnosť: Zničená Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 16,21 x 3,05 m Hmotnosť: 13300 kg Napájanie: solárne články + batérie Platforma: SCS Štart a životnosť
COSPAR id: 1973-088A
Dátum štartu: 10.11.1973
Raketa: Titan 3D Kozmodróm: Vandenberg (SLC-4E) Zánik (zničenie): 13.3.1974 Trvanie letu: 123 dní Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 158 km Maximum: 275 km Sklon k rovníku: 96,9 stupňov Doba obehu: 89 minút (1h, 29m) Družica už neletí (zničená) Moduly a subsatelity na palube
P-801 5 (OPS 6630/2) - vypustené 10.11.1973
SRV 1207-1 - vypustené 25.11.1973 SRV 1207-2 - vypustené 18.12.1973 SRV 1207-3 - vypustené 14.1.1974 SRV 1207-4 - vypustené 21.2.1974 SRV 1803 - vypustené 7.1.1974 Ursala 2 (P-11 4426) - vypustené 10.11.1973 |
Popis
Fotoprieskumná špionážna družica, ktorej cieľom bolo snímkovanie povrchu Zeme pomocou výkonnej optiky a doručenie nasnímaných materiálov na Zem pomocou pristávacích púzdier.
Družica mala samostatný pohonný a orientačný systém v rámci sekcie SCS (Satellite Control Section) vyrobenej spoločnosťou Lockheed, čiže nebolo potrebné na tento účel využívať raketový stupeň Agena-D ako pri starších sériách. Na palube sa nachádzali dve výkonné panoramatické kamery, vyrobená spoločnosťou Perkin-Elmer. Jedna bola namierená dopredu a druhá dozadu voči smeru letu družice. Kamery realizovali snímkovanie zo vzdialeností 145-320 km nad zemským povrchom. V princípe išlo o f/3.0 zložené Wrightove kamery s ohniskovou vzdialenosťou 1,5 metra. Tie pozostávali z 0,51 metrovej asférickej korekčnej platne, ktorá korigovala sférickú aberáciu Wrightovho dizajnu. Cez korekčnú platňu svetlo pokračovalo na ploché zrkadlo pod uhlom 45°, ktoré odrážalo svetlo na hlavné konkávne zrkadlo kamery o priemere 0,91 metra. Z hlavného zrkadla sa svetlo odrážalo cez malý otvor v plochom zrkadle, za ktorým bol štvor-elementový systém šošoviek až na filmovú plochu. Kamery mohli kontinuálne skenovať územie rozprestierajúce sa až do šírky 120° a mohli dosiahnuť maximálne rozlíšenie povrchu do 0,61 m (hlavne neskoršie modely tejto série). Kamera realizovala snímky na filmový pás o šírke 16,8 cm a o celkovej dĺžke vyše 61 km. Na palube sa nachádzala aj mapovacia kamera MCS (Mapping Camera System) primontovaná v prednej časti družice obsahujúca vlastné menšie pristávacie púzdro typu Mk.5 pre návrat filmu na Zem. Kamera snímala zábery na 230 mm široký pás filmu a mala slabšie rozlíšenie povrchu dosahujúce približne 6-9 metrov (trochu lepšie ako družice Landsat). Ohnisková vzdialenosť jej optiky bola 30 cm. Jej cieľom bolo zmapovanie celej Zeme. Na palube sa nachádzal aj Dopplerovský maják pre zmapovanie atmosférickej hustoty vo vysokých výškach pre lepšie predikovanie efemeríd družíc na nízkej obežnej dráhe Zeme. Tieto merania boli realizované pod hlavičkou NASA. | |
| Vedeli ste že... |
| Nikto z posádky Apolla 11 (Armstrong, Aldrin, Collins) po tejto misii už neletel znova do vesmíru. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|


