KH-9 9
(Hexagon 9, Mission 1209, OPS 7122)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: KH-9 9
Alternatívne označenie: Hexagon 9, Mission 1209, OPS 7122 Krajina pôvodu: USA Operátor: USAF Typ družice: špionážna - foto-prieskumná Funkčnosť: Zničená Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 16,21 x 3,05 m Hmotnosť: 13300 kg Napájanie: solárne články + batérie Platforma: SCS Štart a životnosť
COSPAR id: 1974-085A
Dátum štartu: 29.10.1974
Raketa: Titan 3D Kozmodróm: Vandenberg (SLC-4E) Zánik (zničenie): 18.3.1975 Trvanie letu: 140 dní Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 162 km Maximum: 271 km Sklon k rovníku: 96,7 stupňov Doba obehu: 88 minút (1h, 28m) Družica už neletí (zničená) Moduly a subsatelity na palube
Raquel 1 (P-11 4429) - vypustené 29.10.1974
S3 1 (S73-5) - vypustené 29.10.1974 SRV 1209-1 - vypustené 17.11.1974 SRV 1209-2 - vypustené 23.12.1974 SRV 1209-3 - vypustené 21.1.1975 SRV 1209-4 - vypustené 7.3.1975 SRV 1805 - vypustené 27.12.1974 |
Popis
Fotoprieskumná špionážna družica, ktorej cieľom bolo snímkovanie povrchu Zeme pomocou výkonnej optiky a doručenie nasnímaných materiálov na Zem pomocou pristávacích púzdier.
Družica mala samostatný pohonný a orientačný systém v rámci sekcie SCS (Satellite Control Section) vyrobenej spoločnosťou Lockheed, čiže nebolo potrebné na tento účel využívať raketový stupeň Agena-D ako pri starších sériách. Na palube sa nachádzali dve výkonné panoramatické kamery, vyrobená spoločnosťou Perkin-Elmer. Jedna bola namierená dopredu a druhá dozadu voči smeru letu družice. Kamery realizovali snímkovanie zo vzdialeností 145-320 km nad zemským povrchom. V princípe išlo o f/3.0 zložené Wrightove kamery s ohniskovou vzdialenosťou 1,5 metra. Tie pozostávali z 0,51 metrovej asférickej korekčnej platne, ktorá korigovala sférickú aberáciu Wrightovho dizajnu. Cez korekčnú platňu svetlo pokračovalo na ploché zrkadlo pod uhlom 45°, ktoré odrážalo svetlo na hlavné konkávne zrkadlo kamery o priemere 0,91 metra. Z hlavného zrkadla sa svetlo odrážalo cez malý otvor v plochom zrkadle, za ktorým bol štvor-elementový systém šošoviek až na filmovú plochu. Kamery mohli kontinuálne skenovať územie rozprestierajúce sa až do šírky 120° a mohli dosiahnuť maximálne rozlíšenie povrchu do 0,61 m (hlavne neskoršie modely tejto série). Kamera realizovala snímky na filmový pás o šírke 16,8 cm a o celkovej dĺžke vyše 61 km. Na palube sa nachádzala aj mapovacia kamera MCS (Mapping Camera System) primontovaná v prednej časti družice obsahujúca vlastné menšie pristávacie púzdro typu Mk.5 pre návrat filmu na Zem. Kamera snímala zábery na 230 mm široký pás filmu a mala slabšie rozlíšenie povrchu dosahujúce približne 6-9 metrov (trochu lepšie ako družice Landsat). Ohnisková vzdialenosť jej optiky bola 30 cm. Jej cieľom bolo zmapovanie celej Zeme. | |
| Vedeli ste že... |
| Prvá vesmírna loď, ktorá navštívila orbitálnu stanicu ISS bola misia raketoplánu Endeavour STS-88. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



