Apollo
|
Krajina pôvodu: USA
Prvý štart: 26.2.1966 Posledný štart: 15.7.1975 Štartov celkovo: 21 Celkový počet ludí (na štarte): 45 Najdlhší let (d,h,m,s): 84,1,15,55 Získané prvenstvá:Prvý pilotovaný oblet Mesiaca
Prvé pristátie ľudí na mimozemskom telese Prvé pristátie ľudí na Mesiaci |
Popis:
Trojmiestna pilotovaná vesmírna loď určená pre lety na Mesiac a späť a na prepravu kozmonautov na orbitálnu stanicu Skylab. Bola schopná letu s pripojeným špecializovaným obytným modulom (pristávací alebo spojovací). Lode Apollo 2 a 3 neštartovali.
Samotná loď pozostávala z veliteľského modulu (2) určeného na mäkké pristátie na Zemi a služobného modulu (3) obsahujúceho hlavne pohonné látky a avioniku potrebnú pre manévrovanie lode. Služobný modul po ukončení misie zhorel v atmosfére Zeme.
Počas štartu bol veliteľský modul prekrytý kónickým krytom spojeným so záchranným raketovým systémom (1).
Súvisiace Videá
Udalosti z histórie
![]() | Apollo 204 - 27.1.1967 Požiar v kabíne testovacej lode Apollo, v ktorej zahynuli kozmonauti Grissom, White, Chaffee. Prehrať video |
![]() | Apollo 8 - 24.12.1968 Prvý oblet Mesiaca ľudskou posádkou (F.Borman, J.A.Lovell, W.A.Anders). Navedenie na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Prehrať video |
![]() | Apollo 11 - 20.7.1969 Prvé mäkké pristátie ľudí na povrchu Mesiaca (N.A.Armstrong, E.E.Aldrin). Prehrať video |
![]() | Apollo 13 - 14.4.1970 Výbuch palivového článku servisného modulu lode počas letu k Mesiacu. Pristátie na Mesiaci odvolané. |
![]() | Apollo 17 - 14.12.1972 Odlet pristávacieho modulu a poslednej posádky v rámci programu Apollo z povrchu Mesiaca. |
![]() | Sojuz-Apollo - 17.7.1975 Prvé spojenie dvoch medzinárodných lodí a vzájomná návšteva posádok (Sojuz 19, Apollo ASTP/21). Prehrať video |
Súvisiace zaujímavosti
Pri štarte kozmonautov z Mesiaca v Lunárnom module lode Apollo neexistovala alternatíva pre prípad zlyhania štartovacieho motora.
Len traja kozmonauti zo všetkých 12 ludí z programu Apollo, ktorí sa dotkli povrchu Mesiaca, sa vrátili ešte aspoň raz do vesmíru.
Lunárny modul vesmírnej lode Apollo nikdy nepristál na Mesiaci na rovnom povrchu. Najviac bol po pristátí naklonený modul lode Apollo 15. Od kolmej polohy bol odklonený až o 11 stupňov.
Všetky misie vesmírnej lode Apollo, ktoré pristáli na Mesačnom povrchu štartovali s raketou Saturn 5 len zo štartovacej rampy LC-39A Kennedyho vesmírneho strediska.
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Prvým človekom, ktorý letel do vesmíru s umelou časťou tela je Hayley Arceneaux, ktorá v čase letu misie Dragon Inspiration4 mala umelý titánový kĺb v kolene. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|










