Molnyja-2 14

Telekomunikačná družica určená pre civilné a vojenské účely.
Družica bola štandardne umiestňovaná na dlhú pretiahnutú eliptickú obežnú dráhu (cca 500 x 40000 km) s 12 hodinovou obežnou dráhou okolo Zeme so sklonom 62-65 stupňov k rovníku. Tým pádom bolo dosiahnuté, že väčšinu času sa družica nachádzala nad severnou časťou svojej dráhy, pokrývajúc polovicu dňa územie bývalého ZSSR a druhú polovicu dňa územie USA.

Teleso družice bolo tvorené valcovitým hermetizovaným púzdrom obsahujúcom vysielacie a servisné zariadenia, na ktoré bolo pripevnených 6 nepohyblivých solárnych panelov a pohonná korekčná jednotka v tvare kuželu. Po obvode družice sa nachádzali radiátory systému regulácie teploty a okolo motora boli umiestnené sférické nádrže na stlačený dusík pre orientačný systém družice. Družica bola stabilizovaná v 3 osiach s orientáciou smerom na Slnko pre dosiahnutie maximálneho zisku slnečnej energie. O stabilizáciu sa staral veľký vnútorný gyroskop, ktorý sa spustil, akonáhle bola po štarte dosiahnutá orientácia družice na slnko.

Antény družice boli pripevnené na teleskopických ramenách, ktoré disponovali smerovacím mechanizmom pre správne namierenie antén. Každá anténa obsahovala optický navádzací systém detekujúci okraje zemského disku. Jeho úlohou bolo zabezpečiť, aby bola zakaždým jedna z antén nasmerovaná do stredu viditeľnej časti Zeme.

Družica poskytovala telekomunikačné spojenie pre vládne účely prostredníctvom pozemných staníc siete Orbita-2 a pre vojenský komunikačný program YeSSS. Družica sa používala aj na civilné účely.
Hlavným zariadením na palube boli dva Segment-2 opakovače vyvinuté v konštrukčnej kancelárii MNIIRS operujúce v pásme C (6 GHz príjem, 4 GHz odosielanie na Zem).

Anténový systém pozostával z dvoch trúbkových antén so šírkou vysielacieho lúča 21,5°.

Pohonný systém pozostával z raketového motora KDU-414 (S5.19). Od roku 1974 bola ako pohonná jednotka použitý raketový motor KDU-414A (S5.114).

Niektoré modely družíc mali na palube aj zariadenie na snímanie povrchu Zeme Berkut, pozostávajúce z dvoch televíznych kamier (realizujúce najprv len čierno-biely obraz, neskôr aj farebný) a využívané pre účely meteorológie a ako príprava na systém včasnej výstrahy.