KH-9 11
(Hexagon 11, Mission 1211, OPS 4428)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: KH-9 11
Alternatívne označenie: Hexagon 11, Mission 1211, OPS 4428 Krajina pôvodu: USA Operátor: USAF Typ družice: špionážna - foto-prieskumná Funkčnosť: Zničená Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 16,21 x 3,05 m Hmotnosť: 13300 kg Napájanie: solárne články + batérie Platforma: SCS Štart a životnosť
COSPAR id: 1975-114A
Dátum štartu: 4.12.1975
Raketa: Titan 3D Kozmodróm: Vandenberg (SLC-4E) Zánik (zničenie): 1.4.1976 Trvanie letu: 119 dní Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 157 km Maximum: 234 km Sklon k rovníku: 96,3 stupňov Doba obehu: 88 minút (1h, 28m) Družica už neletí (zničená) Moduly a subsatelity na palube
S3 2 (S73-6) - vypustené 4.12.1975
SRV 1211-1 - vypustené 7.1.1976 SRV 1211-2 - vypustené 27.1.1976 SRV 1211-3 - vypustené 21.2.1976 SRV 1211-4 - vypustené 29.3.1976 SRV 1807 - vypustené 2.2.1976 |
Popis
Fotoprieskumná špionážna družica, ktorej cieľom bolo snímkovanie povrchu Zeme pomocou výkonnej optiky a doručenie nasnímaných materiálov na Zem pomocou pristávacích púzdier.
Družica mala samostatný pohonný a orientačný systém v rámci sekcie SCS (Satellite Control Section) vyrobenej spoločnosťou Lockheed, čiže nebolo potrebné na tento účel využívať raketový stupeň Agena-D ako pri starších sériách. Na palube sa nachádzali dve výkonné panoramatické kamery, vyrobená spoločnosťou Perkin-Elmer. Jedna bola namierená dopredu a druhá dozadu voči smeru letu družice. Kamery realizovali snímkovanie zo vzdialeností 145-320 km nad zemským povrchom. V princípe išlo o f/3.0 zložené Wrightove kamery s ohniskovou vzdialenosťou 1,5 metra. Tie pozostávali z 0,51 metrovej asférickej korekčnej platne, ktorá korigovala sférickú aberáciu Wrightovho dizajnu. Cez korekčnú platňu svetlo pokračovalo na ploché zrkadlo pod uhlom 45°, ktoré odrážalo svetlo na hlavné konkávne zrkadlo kamery o priemere 0,91 metra. Z hlavného zrkadla sa svetlo odrážalo cez malý otvor v plochom zrkadle, za ktorým bol štvor-elementový systém šošoviek až na filmovú plochu. Kamery mohli kontinuálne skenovať územie rozprestierajúce sa až do šírky 120° a mohli dosiahnuť maximálne rozlíšenie povrchu do 0,61 m (hlavne neskoršie modely tejto série). Kamera realizovala snímky na filmový pás o šírke 16,8 cm a o celkovej dĺžke vyše 61 km. Na palube sa nachádzala aj mapovacia kamera MCS (Mapping Camera System) primontovaná v prednej časti družice obsahujúca vlastné menšie pristávacie púzdro typu Mk.5 pre návrat filmu na Zem. Kamera snímala zábery na 230 mm široký pás filmu a mala slabšie rozlíšenie povrchu dosahujúce približne 6-9 metrov (trochu lepšie ako družice Landsat). Ohnisková vzdialenosť jej optiky bola 30 cm. Jej cieľom bolo zmapovanie celej Zeme. | |
| Vedeli ste že... |
| Prvý krát sa vo vesmíre nachádzalo viac ako 10 ľudí až 6.4.1984, kedy sa na obežnej dráhe Zeme nachádzali posádky vesmírnych lodí Sojuz T-10, Sojuz T-11, ktoré sa stretli na orbitálnej stanici Saljut 7 a raketoplán Challenger STS-41C. Celkový počet ľudí vtedy prvý krát dosiahol číslo 11. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



