KH-9 16
(Hexagon 16, Mission 1216, OPS 3123)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: KH-9 16
Alternatívne označenie: Hexagon 16, Mission 1216, OPS 3123 Krajina pôvodu: USA Operátor: USAF Typ družice: špionážna - foto-prieskumná Funkčnosť: Zničená Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 16,21 x 3,05 m Hmotnosť: 13300 kg Napájanie: solárne články + batérie Platforma: SCS Štart a životnosť
COSPAR id: 1980-052A
Dátum štartu: 18.6.1980
Raketa: Titan 3D Kozmodróm: Vandenberg (SLC-4E) Zánik (zničenie): 6.3.1981 Trvanie letu: 261 dní Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 164 km Maximum: 262 km Sklon k rovníku: 96,4 stupňov Doba obehu: 89 minút (1h, 29m) Družica už neletí (zničená) Moduly a subsatelity na palube
P-801 6 (OPS 1292) - vypustené 18.6.1980
SRV 1216-1 - vypustené 24.7.1980 SRV 1216-2 - vypustené 7.9.1980 SRV 1216-3 - vypustené 24.10.1980 SRV 1216-4 - vypustené 5.3.1981 SRV 1812 - vypustené 14.10.1980 |
Popis
Fotoprieskumná špionážna družica, ktorej cieľom bolo snímkovanie povrchu Zeme pomocou výkonnej optiky a doručenie nasnímaných materiálov na Zem pomocou pristávacích púzdier.
Družica mala samostatný pohonný a orientačný systém v rámci sekcie SCS (Satellite Control Section) vyrobenej spoločnosťou Lockheed, čiže nebolo potrebné na tento účel využívať raketový stupeň Agena-D ako pri starších sériách. Na palube sa nachádzali dve výkonné panoramatické kamery, vyrobená spoločnosťou Perkin-Elmer. Jedna bola namierená dopredu a druhá dozadu voči smeru letu družice. Kamery realizovali snímkovanie zo vzdialeností 145-320 km nad zemským povrchom. V princípe išlo o f/3.0 zložené Wrightove kamery s ohniskovou vzdialenosťou 1,5 metra. Tie pozostávali z 0,51 metrovej asférickej korekčnej platne, ktorá korigovala sférickú aberáciu Wrightovho dizajnu. Cez korekčnú platňu svetlo pokračovalo na ploché zrkadlo pod uhlom 45°, ktoré odrážalo svetlo na hlavné konkávne zrkadlo kamery o priemere 0,91 metra. Z hlavného zrkadla sa svetlo odrážalo cez malý otvor v plochom zrkadle, za ktorým bol štvor-elementový systém šošoviek až na filmovú plochu. Kamery mohli kontinuálne skenovať územie rozprestierajúce sa až do šírky 120° a mohli dosiahnuť maximálne rozlíšenie povrchu do 0,61 m (hlavne neskoršie modely tejto série). Kamera realizovala snímky na filmový pás o šírke 16,8 cm a o celkovej dĺžke vyše 61 km. Na palube sa nachádzala aj mapovacia kamera MCS (Mapping Camera System) primontovaná v prednej časti družice obsahujúca vlastné menšie pristávacie púzdro typu Mk.5 pre návrat filmu na Zem. Kamera snímala zábery na 230 mm široký pás filmu a mala slabšie rozlíšenie povrchu dosahujúce približne 6-9 metrov (trochu lepšie ako družice Landsat). Ohnisková vzdialenosť jej optiky bola 30 cm. Jej cieľom bolo zmapovanie celej Zeme. Na palube družice sa nachádzalo aj sekundárne hosťované zariadenie Lorri 1 pre elektronický odposluch (SIGINT). | |
| Vedeli ste že... |
| Prvý kozmonaut, ktorý letel do vesmíru sedem krát, bol Jerry Ross. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



