Kosmos 1210
(Zenit-6U 25, Argon 25)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Kosmos 1210
Alternatívne označenie: Zenit-6U 25, Argon 25 Krajina pôvodu: ZSSR Operátor: GRU Typ družice: špionážna - foto-prieskumná Funkčnosť: Mäkké pristátie na Zemi Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: 6,5 x priemer 2,43 m Hmotnosť: 6300 kg Napájanie: chemické batérie Platforma: Zenit Štart a životnosť
COSPAR id: 1980-076A
Dátum štartu: 19.9.1980
Raketa: Sojuz U Kozmodróm: Pleseck (LC-41/1) Mäkké pristátie: 3.10.1980 Trvanie letu: 14 dní Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Zem
Družica už neletí (pristátie) |
PopisDružica pozostáva z dvoch hlavných častí:
Kamera bola inštalovaná kolmo na dlhú os družice. Expozície kamery boli realizované cez mnoho-šošovkové kamery cez jeden z dvoch veľkých otvorov v stene družice. Vzhľado na fakt, že kamera sa nachádzala v návratovom module, bolo možné ju opakovane použiť, čo znamenalo podstatnú finančnú výhodu tohto systému. Pokiaľ nedošlo k veľkému poškodeniu, tak bol opakovane použitý aj samotný pristávací modul. Vzhľadom na citlivosť obsahu, ktorý mali družice na palube bol na každej misii prítomný aj autodeštrukčný systém APO-2, určený na zničenie telesa a materiálov na palube, buď na povel zo Zeme alebo pokiaľ boli splnení rôzne zadefinované parametre, ako bolo napr. pristátie mimo územia ZSSR.
Z vonkajšej časti bola tiež pripevnená 1m široká parabolická anténa určená na zabezpečenú komunikáciu a prenos povelov. Na palube sa nachádzala kamera s vysokým rozlíšením. Družica mala v hornej časti pripevnený kužel s pohonnou jednotkou s raketovým motorom S5.120, ktorá umožňovala opätovný reštart raketového motora. Tento umožnil družici počas misie meniť obežnú dráhu podľa potreby, a tiež umožňoval družici dlhší pobyt na veľmi nízkej obežnej dráhe. | |
| Vedeli ste že... |
|
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba JWST sa nikdy nebude môcť pozrieť na Zem, Mesiac, Venušu, Merkúr alebo na iný objekt vnútri obežnej dráhy Zeme. Dôvodom je nutnosť chladenia jeho detektorov na teplotu −223 °C. Pokiaľ by sa totiž otočil a namieril svoje citlivé ultra-chladené zariadenia smerom k Slnku, mohlo by dôjsť k ich trvalému poškodeniu. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|




