Skylab

Prvá americká a doposial jediná čisto americká orbitálna stanica vôbec. Američania samozrejme nechceli ostať v niečom za rusmi (aj keď na medzinárodnej scéne začalo dochádzať k istému "ohrievaniu" vzťahov) a vyrobili stanicu Skylab. Išlo o jednoduchú jednomodulovú stanicu, využívajúcu zostávajúce lode Apollo ako transportné lode.

Telo stanice predstavovalo upravený tretí stupeň nosnej rakety Saturn 5 s vnútorným priestorom využitým pre posádku. Stanica pozostávala z nasledujúcich hlavných častí:

• pracovný modul (workshop),
• výstupový modul (airlock),
• viacuzlový spojovací modul (multiple docking adapter) pre spojenie s dvomi vesmírnymi loďami Apollo súčasne,
• vyklápacie solárne observatórium (ATM).

Na pracovnom module boli z vonkajšej časti pripevnené dva solárne panely. Pri štarte však jeden odtrhlo a druhý zostal zablokovaný. Odpadla tiež vonkajšia izolácia pred mikrometeoritmi a slnečným žiarením. Kvôli tomu po štarte nemala stanica dostatok energie a extrémne sa prehrievala. Hlavnou misiou prvej posádky bola preto oprava/vyklopenie solárneho panela a rozprestrenie "slnečníka" nad osvetlenou časťou stanice.

Stanica mala dĺžku 25,1 m a priemer hlavného modulu bol 6,61 m. S vyklopeným jedným solárnym panelom mala stanica šírku 17 m. S vyklopeným solárnym observatóriom mala stanica výšku 11,1 m.

Vyklápacie solárne observatórium ATM (Apollo Telescope Mount) obsahovalo multispektrálny slnečný ďalekohľad. Ten dokázal realizovať snímky Slnka v spektre v rozsahu od viditeľného svetla, cez ultrafialové až po mäkké röntgenové žiarenie.
Obdervatórium obsahovalo nasledujúce zariadenia:

• 2 röntgenové ďalekohľady (S-054, S-056) s kamerou pre röntgenové a extrémne UV žiarenie (S-020),
• spektroheliograf pre extrémne ultrafialové žiarenie (S-082A),
• ultrafialový spektroheliometer (S-082B),
• ultrafialový spektrograf (S-055),
• koronograf pre viditeľné svetlo (S-052),
• 2 ďalekohľady pre spektrálne pásmo hydrogén alfa (H-alpha 1 a 2).

Observatórium tiež disponovalo 4 roztváracími slnečnými panelmi. Na konci jedného panela sa ešte nachádzal experiment (S-149).

Observatórium zaznamenávalo všetky snímky na film, ktorého kazety bolo potrebné vymieňať prostredníctvom výstupov kozmonautov do priestoru mimo stanice a preniesť na palubu stanice, resp. vesmírnej lode Apollo pre návrat na Zem. Počas svojho fungovania bolo nasnímaných vyše 150 000 dobrých expozícií. Jedna kazeta mala hmotnosť približne 40 kg a obsahovala cca 16 000 snímok na filme. Počas činnosti stanice bolo na Zem privezených necelých 30 kaziet.

Svojej nasledovateľky sa však stanica Skylab nedočkala, nakoľko američania upustili od programu orbitálnych staníc a všetku energiu a peniaze vložili do pripravovaného programu raketoplánov. Vyrobená však bola aj záloha stanice, pomenovaná tiež Skylab B, ktorá je dnes vystavená v Národnom múzeu pre letectvo a vesmír vo Washingtone D.C. Jej štart na poslednej rakete Saturn 5 (SA-515) by bol totiž veľmi drahý.