DMSP-5D2 F7
(DMSP-5D2 S7, OPS 1294)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: DMSP-5D2 F7
Alternatívne označenie: DMSP-5D2 S7, OPS 1294 Krajina pôvodu: USA Operátor: USAF, NRO Typ družice: meteorologická Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: 6,9 m Hmotnosť: 813 kg Napájanie: solárne články + batérie Platforma: TIROS-N Štart a životnosť
COSPAR id: 1983-113A
Dátum štartu: 18.11.1983
Raketa: Atlas E ISS Kozmodróm: Vandenberg (SLC-3W) Ukončenie činnosti (posledný signál): 17.10.1987 Doba prevádzky: 3 roky, 334 dní Parametre obežnej dráhy
Epocha: 10.8.2026
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 784 km Maximum: 801 km Sklon k rovníku: 98.43 stupňov Doba obehu: 101 minút (1h, 41m) |
PopisDMSP = Defense Meteorological Satellite Program Vojenská meteorologická družica. Družica bola stabiliozvaná vo všetkých 3 osiach a pozostávala z troch hlavných častí:
Na palube sa anchádzali tiež 3 zotrvačníky a magnetické cievky pre jemné nastavovanie orientácie družice s presnosťou na 0,01 uhlového stupňa. Správne nastavenie orientácie kontrolovali 3 ortogonálne gyroskopy. Snímkovacou jednotkou bola elektro-optická jednotka OLS (Operational Linescan System) spoločnosti Westinghouse, ktorá obsahovala skenovací optický ďalekohľad. Kamera bola schopná zabezpečiť snímky povrchu Zeme v páse o šírke takmer 3000 km a dosahovala maximálna rozlíšenie vo viditeľnom svetle a infračervenom pásme spektra v rozmedzí od 0,56 až 0,93 km/px. OLS vedela vytvoriť aj tzv. "vyhladené" obrázky s konštantným rozlíšením 2,8 km/px. Súčasťou družice bola aj ionosférické sonda (umiestnená na hornej časti družice) určená na meranie distribúcie elektrónov v zemskej ionosfére. Snímky vo viditeľnom a tepelnom pásme spektra boli ukladané na troch páskových nahrávačoch, ktoré nahraté dáta odosielali na Zem na povel v zašifrovanom digitálnom formáte. K dispozícii bolo samozrejme aj zobrazenie povrchu Zeme v priamom prenose pre taktické účely. Dáta, ktoré nestihli byť odoslané do pozemných staníc mohli byť preposlané aj cez komerčné telekomunikačné družice. Na palube sa vždy nachádzala aj sada rôznych ďalších voliteľných senzorov. Štandardne sa jednalo o:
| |
| Vedeli ste že... |
| Po tragickom lete raketoplánu Columbia STS-107 už nebola vyslaná žiadna ďalšia misia raketoplánu, ktorá by mala za úlohu voľný let bez stretnutia sa s iným cieľovým telesom (ako napr. ISS, HST). |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



