NOAA 10
(NOAA G)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: NOAA 10
Alternatívne označenie: NOAA G Krajina pôvodu: USA Operátor: NOAA Typ družice: meteorologická Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: 3,71 x priemer 1,88 m Rozpätie solárnych panelov: 2,37 x 4,91 m Hmotnosť: 1712 kg Napájanie: solárne články + batérie Platforma: TIROS-N Štart a životnosť
COSPAR id: 1986-073A
Dátum štartu: 17.9.1986
Raketa: Atlas E ISS Kozmodróm: Vandenberg (SLC-3W) Ukončenie činnosti (posledný signál): 30.8.2001 Doba prevádzky: 14 rokov, 351 dní Parametre obežnej dráhy
Epocha: 20.9.2026
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 785 km Maximum: 804 km Sklon k rovníku: 98.71 stupňov Doba obehu: 101 minút (1h, 41m) |
Popis
Meteorologická družica pracujúca na polárnej heliosynchrónnej obežnej dráhe Zeme.
Družica bola stabilizovaná v troch osiach. Družica obsahovala systém ISS (Integrated Spacecraft System), ktorý pozostával z raketového motora na tuhé palivo Star-37E. Ten slúžil ako posledný stupeň rakety, ktorý umiestnil družicu na finálnu obežnú dráhu. Raketový motor obsahoval 658kg paliva a prázdny vážil 48kg. Raketový motor bol integrovaný do tela družice, takže po vyhorení paliva zostal s ňou spojený. Počas jeho činnosti zabezpečoval trojosú stabilizáciu systém dusíkových a hydrazínových trysiek. Na palube družice boli nasledujúce hlavné zariadenia: - Argos DCS (data collection system) alebo tiež DCPLS (data collection and platform location system) - jeho úlohou je zbierať a odosielať namerané dáta z voľne lietajúcich meteorologických balónov a bójí na moriach a oceánoch rozmiestnených okolo celej Zeme. Na základe dopplerovského posunu zachytenej frekvencie bolo mmožné určiť polohu vysielajúceho telesa s presnosťou 3-5 km a jeho rýchlosť s presnosťou 1-1,6 m/s. Systém bol schopný zaznamenať dáta z až 4000 objektov za deň. - AVHRR/2 (Advanced Very High Resolution Radiometer 2) - zdokonalený 4-kanálový rádiometer s veľmi vysokým rozlíšením pre získavanie záberov dennej a nočnej oblačnosti na globálnej báze, ako aj informácie o teplote morí, snehu a ľade. Prvý kanál pracoval vo viditeľnom pásme, druhý v blízkom infračervenom a posledné dva v infračervenom pásme spektra. Všetky kanály mali priestorové rozlíšenie snímok 1,1 km/px a IR kanály mali teplotné rozlíšenie 0,12 K. Odosielané dáta obsahovali snímky pre globálne pokrytie s rozlíšením 4 km/px (GAC) cez APT a snímky s lokálnym pokrytím vybraných oblastí s rozlíšením 1 km/px (LAC). - TOVS (TIROS operational vertical sounder) - vertikálna teplotná sonda určená na získavanie teplotných profilov a profilov vodnej pary v zemskej atmosfére. Zariadenie sa skladá z nasledujúcich hlavných častí: 1.) HIRS/2 (High Resolution Infrared Radiation Sounder Version 2) - 20-kanálová infračervená sonda s vysokým rozlíšením, 2.) SSU (Stratospheric Sounding Unit) - 3-kanálová stratosférická sonda, 3.) MSU (Microwave Sounding Unit) - mikrovlnná sonda. - SEM/MEPED (Space environment monitor / Medium energy proton detector) - monitor vesmírneho prostredia pre protóny a elektróny so strednou energiou. - SEM/TED (Space environment monitor / Total Energy Detector) - monitor vesmírneho prostredia pre protóny a elektróny s energiami medzi 300 eV až 20 keV. Na palube sa nachádzali tiež zariadenia: - S&RSAT (Search & Rescue Satellite-Aided Tracking System) - systém určený na detekciu a lokalizáciu núdzových vysielačov. - ERBE (Earth Radiation Budget Experiment) - meranie výmeny energie medzi systémom zemskej atmosféry a vesmírnym prostredím. - SBUV/2 (Solar Backscatter Ultraviolet Radiometer / 2) - na mapovanie celkovej koncentrácie ozónu v globálnom merítku a na zistenie jeho vertikálnej distribúcie v zemskej atmosfére. ERBE skener prestal fungovať 22.5.1989. ERBE neskenovacie zariadenie odoslalo posledné dáta 14.11.1994. Referencie | |
| Vedeli ste že... |
|
Jelena Andrianovna Nikolajeva-Tereškova je prvým človekom, ktorý má obidvoch rodičov kozmonautov, ktorí už boli vo vesmíre. Jej otcom je totiž Adrijan Nikolajev, pilot vesmírnej lode Vostok 3, a matkou Valentina Tereškova, ktorá letela na vesmírnej lodi Vostok 6. Jelena sa narodila skoro presne rok po vesmírnom lete svojej matky 8.6.1964. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



