Vostok 3

Vesmírna loď určená pre jednočlennú posádku.

Loď pozostávala z nasledujúcich hlavných častí:

1. Pristávací modul (SA) - sférický modul o priemere 2,3 metra a hmotnsoti približne 2,46 tony. Modul mal obsahovať okrem samotného kozmonauta (pri piltovaných letoch) aj všetky riadiace zariadenia a únikový katapultovací systém.
2. Prístrojový modul - dvojkónický modul dlhý 2,25 m, široký 2,43 m a o hmotnosti približne 2,27 tony, ktorý obsahoval palivo a pohonný systém, systém na orientáciu lode a chemické batérie.

Na komunikáciu a vysielanie telemetrie vesmírnej lode na Zem slúžil systém Signal vysielajúci na frekvencii 19.995 MHz.

Nakoľko rýchlosť pristávania na Zemi bola 10 m/s, čo je stále dosť veľa, bol pristávací modul vybavený katapultovacím sedadlom, ktoré zabezpečilo pristátie kozmonauta/nákladu na samostatnom padáku mimo lode.

Vesmírna loď určená na pilotované lety s posádkou.
Pristávací modul pre posádku obsahoval nasledujúce nové systémy:

• konzolu pre riadenie letu z vnútra vesmírnej lode,
• Vzor - systém na riadenie orientácie lode samotným kozmonautom na palube,
• systém na regeneráciu vzduchu (systém podpory života),
• ASU - plne funkčný systém vesmírnej toalety,
• katapultovacie sedadlo so skafandrom veľkosťou prispôsobené samostatne pre každého konkrétneho pilota,
• Zarya - hlasový komunikačný systém pre komunikáciu pilota s riadiacim centrom na Zemi,
• NAZ - núdzová súprava pre pilota.

Nikolajev sa 4x počas letu odpútal od sedadla vesmírnej lode a vyskúšal "poletovať" po vesmírnej kabíne.
Dňa 12.8.1962 počas štartu vesmírnej lode Vostok 4 sa pokúsil pozorovať štart z obežnej dráhy, ale údajne zo štartu nevidel nič.

Vesmírna loď pristála severne od jazera Balchaš (Kazachstan).

Paralelný let s vesmírnou loďou Vostok 4 nebol nijak ovládaný. Loď Vostok totiž nemala palivový systém na zmeny v obežnej dráhe a ani na realizáciu riadeného približovacieho manévru. Vesmírne lode mali len podobnú obežnú dráhu a počas letu sa od seba pomaly vzďalovali.