DMSP-5D2 F8
(DMSP-5D2 S9, USA 26)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: DMSP-5D2 F8
Alternatívne označenie: DMSP-5D2 S9, USA 26 Krajina pôvodu: USA Operátor: USAF, NRO Typ družice: meteorologická Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: 6,9 m Hmotnosť: 813 kg Napájanie: solárne články + batérie Platforma: TIROS-N Štart a životnosť
COSPAR id: 1987-053A
Dátum štartu: 20.6.1987
Raketa: Atlas E ISS Kozmodróm: Vandenberg (SLC-3W) Ukončenie činnosti (posledný signál): 13.8.1991 Doba prevádzky: 4 roky, 55 dní Parametre obežnej dráhy
Epocha: 20.9.2026
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 819 km Maximum: 835 km Sklon k rovníku: 98.73 stupňov Doba obehu: 101 minút (1h, 41m) |
PopisDMSP = Defense Meteorological Satellite Program Vojenská meteorologická družica. Družica bola stabiliozvaná vo všetkých 3 osiach a pozostávala z troch hlavných častí:
Na palube sa anchádzali tiež 3 zotrvačníky a magnetické cievky pre jemné nastavovanie orientácie družice s presnosťou na 0,01 uhlového stupňa. Správne nastavenie orientácie kontrolovali 3 ortogonálne gyroskopy. Snímkovacou jednotkou bola elektro-optická jednotka OLS (Operational Linescan System) spoločnosti Westinghouse, ktorá obsahovala skenovací optický ďalekohľad. Kamera bola schopná zabezpečiť snímky povrchu Zeme v páse o šírke takmer 3000 km a dosahovala maximálna rozlíšenie vo viditeľnom svetle a infračervenom pásme spektra v rozmedzí od 0,56 až 0,93 km/px. OLS vedela vytvoriť aj tzv. "vyhladené" obrázky s konštantným rozlíšením 2,8 km/px. Súčasťou družice bola aj ionosférické sonda (umiestnená na hornej časti družice) určená na meranie distribúcie elektrónov v zemskej ionosfére. Snímky vo viditeľnom a tepelnom pásme spektra boli ukladané na troch páskových nahrávačoch, ktoré nahraté dáta odosielali na Zem na povel v zašifrovanom digitálnom formáte. K dispozícii bolo samozrejme aj zobrazenie povrchu Zeme v priamom prenose pre taktické účely. Dáta, ktoré nestihli byť odoslané do pozemných staníc mohli byť preposlané aj cez komerčné telekomunikačné družice. Na palube sa vždy nachádzala aj sada rôznych ďalších voliteľných senzorov. Štandardne sa jednalo o:
Dňa 19.7.2024 došlo k rozpadnutiu nefunkčnej družice na 5 častí. | |
| Vedeli ste že... |
| Jediný krát, kedy americký raketoplán pristál na inom letisku ako na Floride alebo základni Edwards v Kalifornii bolo pri ukončení misie Columbia STS-3, kedy sa pristátie uskutočnilo na základni White Sands v Novom Mexiku. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



