Molnyja-1T 88

Telekomunikačná družica určená pre civilné a vojenské účely.
Družica bola štandardne umiestňovaná na dlhú pretiahnutú eliptickú obežnú dráhu (cca 500 x 40000 km) s 12 hodinovou obežnou dráhou okolo Zeme so sklonom 62-65 stupňov k rovníku. Tým pádom bolo dosiahnuté, že väčšinu času sa družica nachádzala nad severnou časťou svojej dráhy, pokrývajúc polovicu dňa územie bývalého ZSSR a druhú polovicu dňa územie USA.

Teleso družice bolo tvorené valcovitým hermetizovaným púzdrom obsahujúcom vysielacie a servisné zariadenia, na ktoré bolo pripevnených 6 nepohyblivých solárnych panelov a pohonná korekčná jednotka v tvare kuželu. Po obvode družice sa nachádzali radiátory systému regulácie teploty a okolo motora boli umiestnené sférické nádrže na stlačený dusík pre orientačný systém družice. Družica bola stabilizovaná v 3 osiach s orientáciou smerom na Slnko pre dosiahnutie maximálneho zisku slnečnej energie. O stabilizáciu sa staral veľký vnútorný gyroskop, ktorý sa spustil, akonáhle bola po štarte dosiahnutá orientácia družice na slnko.

Antény družice boli pripevnené na teleskopických ramenách, ktoré disponovali smerovacím mechanizmom pre správne namierenie antén. Každá anténa obsahovala optický navádzací systém detekujúci okraje zemského disku. Jeho úlohou bolo zabezpečiť, aby bola zakaždým jedna z antén nasmerovaná do stredu viditeľnej časti Zeme.

Vojenská telekomunikačná družica poskytujúca služby v rámci siete Korund.
Hlavným zariadením na palube bolo komunikačné zariadenie Teta, pozostávajúce z 5 transpondérov. Družica využívala spolahlivejší anténový pozostávajúci z trubkových antén.

Pohonný systém družice pozostával z raketového motora  KDU-414A (S5.114).

Predpokladaná životnosť družice bola 2-3 roky.

Niektoré modely družíc mali na palube aj zariadenie na snímanie povrchu Zeme Berkut, pozostávajúce z dvoch televíznych kamier (realizujúce najprv len čierno-biely obraz, neskôr aj farebný) a využívané pre účely meteorológie a ako príprava na systém včasnej výstrahy.