DMSP-5D2 F14

DMSP = Defense Meteorological Satellite Program

Vojenská meteorologická družica.

Družica bola stabiliozvaná vo všetkých 3 osiach a pozostávala z troch hlavných častí:

• v prednej časti sa nachádzala sekcia, ktorej cieľom bolo presné zameriavanie cieľov, obsahujúca meracie zariadenia a senzory.
• stredná časť (päťboký hranol) obsahovala hlavnú elektroniku a systém chladenia družice pomocou jedného alebo dvoch vrtulových krytov.
• zadná valcovitá časť obsahovala systém riadenia, nachádzal sa tu tiež vyhorený pomocný motor na tuhé palivo a vyklápací solárny panel orientovaný na Slnko.

Na palube sa anchádzali tiež 3 zotrvačníky a magnetické cievky pre jemné nastavovanie orientácie družice s presnosťou na 0,01 uhlového stupňa. Správne nastavenie orientácie kontrolovali 3 ortogonálne gyroskopy.

Snímkovacou jednotkou bola elektro-optická jednotka OLS (Operational Linescan System) spoločnosti Westinghouse, ktorá obsahovala skenovací optický ďalekohľad. Kamera bola schopná zabezpečiť snímky povrchu Zeme v páse o šírke takmer 3000 km a dosahovala maximálna rozlíšenie vo viditeľnom svetle a infračervenom pásme spektra v rozmedzí od 0,56 až 0,93 km/px. OLS vedela vytvoriť aj tzv. "vyhladené" obrázky s konštantným rozlíšením 2,8 km/px.

Súčasťou družice bola aj ionosférické sonda (umiestnená na hornej časti družice) určená na meranie distribúcie elektrónov v zemskej ionosfére.

Snímky vo viditeľnom a tepelnom pásme spektra boli ukladané na troch páskových nahrávačoch, ktoré nahraté dáta odosielali na Zem na povel v zašifrovanom digitálnom formáte. K dispozícii bolo samozrejme aj zobrazenie povrchu Zeme v priamom prenose pre taktické účely. Dáta, ktoré nestihli byť odoslané do pozemných staníc mohli byť preposlané aj cez komerčné telekomunikačné družice.

Na palube sa vždy nachádzala aj sada rôznych ďalších voliteľných senzorov. Štandardne sa jednalo o:

• Senzor atmosférickej hustoty, merajúci jednotlivé zložky atmosféry (dusík, kyslík, ozón) v zemskej termosfére na dennej časti povrchu.
• Precipitačný elektrónový spektrometer, ktorý počítal okolité elektróny s rôznymi energiami.
• Skenovací infračervený rádiometer, ktorý mal za úlohu získavať vertikálne teplotné profily, vertikálne profily vodných pár a celkovú koncentráciu ozónu.
• Pasívny mikrovlnný skenovací rádiometer určený na profilovanie globálnych atmosférických teplôt od zemského povrchu až do výšky 30 km.
• Senzor gama radiácie určený na detekovanie jadrových výbuchov ako súčasť systému detekcie NUDET.

Na palube sa nachádzala tiež mikrovlnná kamera určená na mapovanie morského ľadu a výšky vĺn.