GHGSat C1
(Iris)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: GHGSat C1
Alternatívne označenie: Iris Krajina pôvodu: Kanada Operátor: GHGSat Inc. Typ družice: diaľkový prieskum Zeme Funkčnosť: Funkčná Parametre telesaŠtart a životnosťParametre obežnej dráhy
Epocha: 20.9.2026
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 318 km Maximum: 321 km Sklon k rovníku: 97.20 stupňov Doba obehu: 91 minút (1h, 31m) |
Popis
GHGSat (Greenhouse Gas Satellite)
Družica novej generácie určená na monitorovanie skleníkových plynov v ovzduší. Hlavným zariadením na palube je miniatúrny hyperspektrálny spektrometer WAF-P (Wide-Angle Fabry-Perot), ktorý je zameraný na detekovanie skleníkových plynov z nemonitorovaných zdrojov ako sú napríklad odkaliská, skládky alebo z nekontrolovaného ventilovania priemyselných zariadení. Zariadenie pracuje na SWIR vlnových dĺžkach v rozmedzí 1600-1700 nm. Hustotu metánu dokáže zaregistrovať od hustoty 100kg/h pri 3m/s vetre s presnosťou 1% (prvá misia D, registrovala od množstva 1000kg/h pri 3m/s vetre s presnosťou len 13%). Zorné pole zamerá plochu o rozmeroch 12x12 km. Rozlíčenie na povrchu je približne 30m. Druhým dôležitým zariadením na palube je merač oblačnosti a aerosolov v atmosfére za účelom doplnenia informácií zo spektrometra. Jeho rozlíšenie je 20m (prvá misia D mala rozlíšenie len 150m). Telo družice je navrhnuté tak, aby bolo schopné dodávať vedeckým zariadeniam na palube až 80W energie s garantovaným minimálnym príkonom 30W. Z celej hmotnosti 15kg tejto družice pripadá 9kg na vedecké zariadenia. Družica je schopná orientácie vo všetkých 3 osiach s presnosťou stabilizácie osi až na 1 uhlovú minútu. | |
| Vedeli ste že... |
|
Najkratšia doba medzi pristátim a štartom nasledujúceho raketoplánu bola 7 dní. Udialo sa to v roku 1995 medzi letmi Columbia STS-73 a Atlantis STS-74. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



