STS - Space Shuttle
|
Krajina pôvodu: USA
Prvý štart: 12.4.1981 Posledný štart: 8.7.2011 Štartov celkovo: 135 Celkový počet ludí (na štarte): Najdlhší let (d,h,m,s): 17,15,53,18 Získané prvenstvá:Prvá opakovane použiteľná vesmírna loď
Prvá vesmírna loď s kĺzavým pristátím |
Popis:
(STS = Space Transportation System)
Viacnásobne použiteľná vesmírna loď schopná odviezť až osem členov posádky určená na lety okolo Zeme. Súčasťou lode je leľký nákladový priestor umožňujúci jej široké využitie na prácu vo vesmíre od statických experimentov cez vypúšťanie iných vesmírnych objektov až po spájanie sa s inými vesmírnymi objektami alebo ich odchyt a návrat na Zem.
Viacnásobne použiteľná vesmírna loď schopná odviezť až osem členov posádky určená na lety okolo Zeme. Súčasťou lode je leľký nákladový priestor umožňujúci jej široké využitie na prácu vo vesmíre od statických experimentov cez vypúšťanie iných vesmírnych objektov až po spájanie sa s inými vesmírnymi objektami alebo ich odchyt a návrat na Zem.
Vyrobené boli nasledujúce modely (rok výroby):
Testovacie modely a makety:
OV-09x Inspiration (1972) - maketa 1:1 z dreva a ocele. Vyrobená bola ako ukážka pre NASA a americký kongres kvôli akceptácii začiatku prác na programe amerických raketoplánov STS. Tiež sa použila pre návrh rozmerov rôzneho hardwaru pre orbitálne modely. V súčasnosti je vystavená pri prístávacej dráhe pre raketoplány v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride USA. Pôvodne nebola pomenovaná, svoje meno získala až 24.9.2012.
OV-098 Pathfinder (1977) - maketa 1:1 z dreva a ocele. Vyrobená bola pre rôzne účely otestovania zariadení, budov a ich rozmerov a záťaže. V súčasnosti je vystavená v stredisku U.S. Space & Rocket Center v Huntsville (Alabama, USA). Pôvodne bola pomenovaná len MPTA, svoje súčasné meno získala až v roku 1983, kedy bola vystavená na výstave v Tokiu (Japonsko). Dnes je táto maketa umiestnená v múzeu U.S. Space & Rocket Center v Huntsville (Alabama, USA), kde je pripojená k 1:1 makete palivovej nádrže s pomocnými motormi SRB.
OV-100 - Independence (pôvodne nazvaný Explorer) - plnohodnotná maketa raketoplánu s možnosťou vstupu do jeho interiéru. Použitá bola aj pre výrobu vonkajšej nádrže kvôli rozmerovým testom. V súčasnosti je vystavená v Johnson Space Center, Houston, Texas.
OV-101 - Enterprise (1976) - model pre otestovanie leteckých vlastností raketoplánu. Bol použitý ako klzák, pričom do vzduchu bol vynesený na chrbte modifikovaného lietadla Boing-747. Išlo o plnohodnotný raketoplán určený na testovanie, ale neobsahoval raketové motory a ani tepelnú izoláciu, takže nemohol absolvovať vesmírny let. Pôvodne aj existovaly plány na prerobenie tohto modelu na plnohodnotný vesmírny raketoplán, a to až dva krát. Prvý raz ešte pred prvým štartom raketoplánu Columbia a druhý raz po zničení Challengeru. V ani jednom prípade však k prerobeniu nakoniec nedošlo. V súčasnosti je vystavený v Intrepid Sea, Air & Space Museum v New Yorku.
Orbitálne modely:
OV-102 - Columbia (1979) - prvý orbitálny model. Prvý štart aj s posádkou absolvoval 12.4.1981. Zničený bol 1.2.2003 počas návratu z misie STS-107.
OV-099 - Challenger (1978, 1982) - pôvodne bol vyrobený ako model pre štrukturálne skúšky, neskôr bol však prestavaný na plnohodnotný orbitálny model. Zničený bol 28.1.1986 keď vybuchol po 73 sekundách od štartu kvôli netesnosti pomocných motorov SRB.
OV-103 - Discovery (1983) - tretí orbitálny model. Po 39 úspešných letoch je dnes vystavený v Smithsonianskom národnom múzeu pre letectvo a vesmír v Dulles, Chanity, Virgínia.
OV-104 - Atlantis (1985) - štvrtý orbitálny model. Po 33 vesmírnych letoch je dnes vystavený v Kennedy Space Center Visitor Complex na Floride neďaleko Cape Canaveral.
OV-105 - Endeavour (1991) - posledný piaty orbitálny model. Vyrobený bol ako náhrada za zničený raketoplán Challenger z náhradných dielov predchádzajúcich raketoplánov. Po 25 vesmírnych misiách je dnes vystavený v California Science Center, Los Angeles.
OV-09x Inspiration (1972) - maketa 1:1 z dreva a ocele. Vyrobená bola ako ukážka pre NASA a americký kongres kvôli akceptácii začiatku prác na programe amerických raketoplánov STS. Tiež sa použila pre návrh rozmerov rôzneho hardwaru pre orbitálne modely. V súčasnosti je vystavená pri prístávacej dráhe pre raketoplány v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride USA. Pôvodne nebola pomenovaná, svoje meno získala až 24.9.2012.
OV-098 Pathfinder (1977) - maketa 1:1 z dreva a ocele. Vyrobená bola pre rôzne účely otestovania zariadení, budov a ich rozmerov a záťaže. V súčasnosti je vystavená v stredisku U.S. Space & Rocket Center v Huntsville (Alabama, USA). Pôvodne bola pomenovaná len MPTA, svoje súčasné meno získala až v roku 1983, kedy bola vystavená na výstave v Tokiu (Japonsko). Dnes je táto maketa umiestnená v múzeu U.S. Space & Rocket Center v Huntsville (Alabama, USA), kde je pripojená k 1:1 makete palivovej nádrže s pomocnými motormi SRB.
OV-100 - Independence (pôvodne nazvaný Explorer) - plnohodnotná maketa raketoplánu s možnosťou vstupu do jeho interiéru. Použitá bola aj pre výrobu vonkajšej nádrže kvôli rozmerovým testom. V súčasnosti je vystavená v Johnson Space Center, Houston, Texas.
OV-101 - Enterprise (1976) - model pre otestovanie leteckých vlastností raketoplánu. Bol použitý ako klzák, pričom do vzduchu bol vynesený na chrbte modifikovaného lietadla Boing-747. Išlo o plnohodnotný raketoplán určený na testovanie, ale neobsahoval raketové motory a ani tepelnú izoláciu, takže nemohol absolvovať vesmírny let. Pôvodne aj existovaly plány na prerobenie tohto modelu na plnohodnotný vesmírny raketoplán, a to až dva krát. Prvý raz ešte pred prvým štartom raketoplánu Columbia a druhý raz po zničení Challengeru. V ani jednom prípade však k prerobeniu nakoniec nedošlo. V súčasnosti je vystavený v Intrepid Sea, Air & Space Museum v New Yorku.
Orbitálne modely:
OV-102 - Columbia (1979) - prvý orbitálny model. Prvý štart aj s posádkou absolvoval 12.4.1981. Zničený bol 1.2.2003 počas návratu z misie STS-107.
OV-099 - Challenger (1978, 1982) - pôvodne bol vyrobený ako model pre štrukturálne skúšky, neskôr bol však prestavaný na plnohodnotný orbitálny model. Zničený bol 28.1.1986 keď vybuchol po 73 sekundách od štartu kvôli netesnosti pomocných motorov SRB.
OV-103 - Discovery (1983) - tretí orbitálny model. Po 39 úspešných letoch je dnes vystavený v Smithsonianskom národnom múzeu pre letectvo a vesmír v Dulles, Chanity, Virgínia.
OV-104 - Atlantis (1985) - štvrtý orbitálny model. Po 33 vesmírnych letoch je dnes vystavený v Kennedy Space Center Visitor Complex na Floride neďaleko Cape Canaveral.
OV-105 - Endeavour (1991) - posledný piaty orbitálny model. Vyrobený bol ako náhrada za zničený raketoplán Challenger z náhradných dielov predchádzajúcich raketoplánov. Po 25 vesmírnych misiách je dnes vystavený v California Science Center, Los Angeles.
Súvisiace Videá
Udalosti z histórie
![]() | Columbia STS-1 - 12.4.1981 Prvý let raketoplánu (viacnásobne použiteľnej vesmírnej lode). Prehrať video |
![]() | Challenger STS-6 - 4.4.1983 Prvý štart raketoplánu Challenger. Prehrať video |
![]() | Discovery STS-41D - 30.8.1984 Prvý štart raketoplánu Discovery. Prehrať video |
![]() | Atlantis STS-51J - 3.10.1985 Prvý štart raketoplánu Atlantis. Prehrať video |
![]() | Challenger STS-51L - 28.1.1986 Výbuch raketoplánu počas štartu. Všetkých sedem členov posádky zahynulo. Prehrať video |
![]() | Endeavour STS-47 - 12.9.1992 Prvý štart raketoplánu Endeavour. Prehrať video |
![]() | Columbia STS-107 - 1.2.2003 Zánik raketoplánu počas pristávania v hustých vrstvách atmosféry. Prehrať video |
![]() | Atlantis STS-135 - 8.7.2011 Posledný štart amerického raketoplánu Space Shuttle. Prehrať video |
Súvisiace zaujímavosti
Raketoplán Columbia nikdy nenavštívil žiadnu orbitálnu stanicu. Pritom do zničenia Columbie sa uskutočnilo až 25 misií ostatných raketoplánov, ktoré mali za úlohu spojenie s orbitálnou stanicou Mir alebo ISS.
Americké raketoplány sa stali vďaka dvom nehodám a 14 mŕtvym kozmonautom počas letu najnebezpečnejším vesmírnym dopravným prostriedkom.
Franklin Story Musgrave je jediný človek, ktorý letel na všetkých piatich amerických raketoplánoch.
Vo vesmíre neboli nikdy dva raketoplány súčasne.
Najkratšia doba 7 dní medzi pristátim a štartom nasledujúceho raketoplánu bola v roku 1995 medzi letmi Columbia STS-73 a Atlantis STS-74.
Najnovší raketoplán Endeavour bol postavený ako náhrada zničeného raketoplánu Challenger z náhradných dielov, ktoré zostali po výrobe predchádzajúcich raketoplánov.
Prvý nočný štart a zároveň aj nočné pristátie raketoplánu uskutočnila misia raketoplánu Challenger STS-8.
Po tragickom lete raketoplánu Columbia STS-107 už nebola vyslaná žiadna ďalšia misia raketoplánu, ktorá by mala za úlohu voľný let bez stretnutia sa s iným cieľovým telesom (ako napr. ISS, HST).
Raketoplán Columbia nikdy nenavštívil žiadnu orbitálnu stanicu kvôli tomu, že bol zo všetkých existujúcich raketoplánov najťažší.
Po tragédii raketoplánu Columbia už žiadny ďalší raketoplán nikdy neštartoval v januári.
Žiadny americký raketoplán STS nebol nikdy na obežnej dráhe Zeme na prelome rokov (na Silvestra a Nový rok).
Americký raketoplán Space Shuttle je prvá a zatiaľ jediná vesmírna loď, ktorá nikdy neabsolvovala orbitálny let bez posádky.
Raketoplán Discovery je jediný z amerických raketoplánov, ktorý dokázal odštartovať 4x za jeden rok. Podarilo sa mu to v roku 1985 a jednalo sa o misie STS-51C, STS-51D, STS-51G, STS-51I.
Jediný krát, kedy americký raketoplán pristál na inom letisku ako na Floride alebo základni Edwards v Kalifornii bolo pri ukončení misie Columbia STS-3, kedy sa pristátie uskutočnilo na základni White Sands v Novom Mexiku.
USA mali k dispozícii letku 3-4 raketoplánov, aby sa vo vesmírne navzájom striedali. Nie často sa však stalo, že 2x po sebe letel ten istý raketoplán. Naposledy sa to stalo v roku 2006, kedy letel raketoplán Discovery STS-121, pričom predchádzajúci let amerického raketoplánu bol Discovery STS-114.
| Vedeli ste že... |
| Franklin Story Musgrave je jediný človek, ktorý letel na všetkých piatich amerických raketoplánoch. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|












