Kosmos 493
(Zenit-2M 29, Gektor 29)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Kosmos 493
Alternatívne označenie: Zenit-2M 29, Gektor 29 Krajina pôvodu: ZSSR Operátor: GRU Typ družice: špionážna - foto-prieskumná Funkčnosť: Mäkké pristátie na Zemi Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: 5 x priemer 2,43 m Hmotnosť: 6300 kg Napájanie: chemické batérie Platforma: Zenit Štart a životnosť
COSPAR id: 1972-042A
Dátum štartu: 21.6.1972
Raketa: Voschod Kozmodróm: Bajkonur (LC-31/6) Mäkké pristátie: 3.7.1972 Trvanie letu: 12 dní Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Zem
Družica už neletí (pristátie) |
PopisDružica pozostáva z dvoch hlavných častí:
Kamera bola inštalovaná kolmo na dlhú os družice. Expozície kamery boli realizované cez mnoho-šošovkové kamery cez jeden z dvoch veľkých otvorov v stene družice. Vzhľado na fakt, že kamera sa nachádzala v návratovom module, bolo možné ju opakovane použiť, čo znamenalo podstatnú finančnú výhodu tohto systému. Pokiaľ nedošlo k veľkému poškodeniu, tak bol opakovane použitý aj samotný pristávací modul. Vzhľadom na citlivosť obsahu, ktorý mali družice na palube bol na každej misii prítomný aj autodeštrukčný systém APO-2, určený na zničenie telesa a materiálov na palube, buď na povel zo Zeme alebo pokiaľ boli splnení rôzne zadefinované parametre, ako bolo napr. pristátie mimo územia ZSSR.
Z vonkajšej časti bola tiež pripevnená 1m široká parabolická anténa určená na zabezpečenú komunikáciu a prenos povelov. Družica mala na palube vylepšený kamerový systém Ftor-2R3. Systém pozostával z kamery s vyšším rozlíšením SA-20 a kamery s menším rozlíšením SA-10. Každá kamera mala film s 1500 zábermi. Kamery boli vyrobené v Kranogorskom závode blízko Moskvy, ktorý okrem iného vyrábal aj fotoaparáty značky Zenit. Na palube sa nachádzalo tiež zariadenie na elektronický odposluch (ELINT) Kust-12M, ktorého cieľom bola registrácia signálov z radarov NATO. Zachytené signály boli nahrávané na magnetofónovúú pásku, pre neskoršiu analýzu po pristátí návratového modulu na Zemi. | |
| Vedeli ste že... |
| Sonda Galileo, ktorá sa stala prvou umelou družicou planéty Jupiter, zotrvala na jeho obežnej dráhe kratšie, ako je jeden oblet Jupitera okolo Slnka. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



