Molnyja-1K 32
(Molnyja-1K 40L)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Molnyja-1K 32
Alternatívne označenie: Molnyja-1K 40L Krajina pôvodu: ZSSR Typ družice: telekomunikačná Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 4,4 x priemer 1,4 m Rozpätie solárnych panelov: 8,2 m Hmotnosť: 1600 kg Napájanie: solárne články + batérie Platforma: KAUR-2 Štart a životnosť
COSPAR id: 1976-006A
Dátum štartu: 22.1.1976
Raketa: Molnyja M (Blok-ML) Kozmodróm: Bajkonur (LC-1/5) Ukončenie činnosti (posledný signál): 0.8.1978 Doba prevádzky: 2 roky, 191 dní Parametre obežnej dráhy
Epocha: 20.9.2026
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 2231 km Maximum: 38227 km Sklon k rovníku: 63.68 stupňov Doba obehu: 720 minút (12h, 0m) |
Popis
Telekomunikačná družica určená pre civilné a vojenské účely. Teleso družice bolo tvorené valcovitým hermetizovaným púzdrom obsahujúcom vysielacie a servisné zariadenia, na ktoré bolo pripevnených 6 nepohyblivých solárnych panelov a pohonná korekčná jednotka v tvare kuželu. Po obvode družice sa nachádzali radiátory systému regulácie teploty a okolo motora boli umiestnené sférické nádrže na stlačený dusík pre orientačný systém družice. Družica bola stabilizovaná v 3 osiach s orientáciou smerom na Slnko pre dosiahnutie maximálneho zisku slnečnej energie. O stabilizáciu sa staral veľký vnútorný gyroskop, ktorý sa spustil, akonáhle bola po štarte dosiahnutá orientácia družice na slnko. Antény družice boli pripevnené na teleskopických ramenách, ktoré disponovali smerovacím mechanizmom pre správne namierenie antén. Každá anténa obsahovala optický navádzací systém detekujúci okraje zemského disku. Jeho úlohou bolo zabezpečiť, aby bola zakaždým jedna z antén nasmerovaná do stredu viditeľnej časti Zeme.
Cieľom družice bolo poskytovať telekomunikačné služby v rámci siete Korund. Pohonný systém družice pozostával z raketového motora KDU-414A (S5.114). Predpokladaná životnosť družice bola 2 roky. Niektoré modely družíc mali na palube aj zariadenie na snímanie povrchu Zeme Berkut, pozostávajúce z dvoch televíznych kamier (realizujúce najprv len čierno-biely obraz, neskôr aj farebný) a využívané pre účely meteorológie a ako príprava na systém včasnej výstrahy. | |
| Vedeli ste že... |
| Valentina Tereškovová okrem toho, že bola v rámci misie vesmírnej lode Vostok 6 prvou ženou vo vesmíre, bola aj prvou ženou, ktorá bola veliteľom vesmírnej lode. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



