Molnyja-3 18
(Molnyja-3 29L)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Molnyja-3 18
Alternatívne označenie: Molnyja-3 29L Krajina pôvodu: ZSSR Typ družice: telekomunikačná Funkčnosť: Zničená Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 4,4 x priemer 1,4 m Rozpätie solárnych panelov: 8,2 m Hmotnosť: 1740 kg Napájanie: solárne články + batérie Platforma: KAUR-2 Štart a životnosť
COSPAR id: 1982-023A
Dátum štartu: 24.3.1982
Raketa: Molnyja M (Blok-ML) Kozmodróm: Pleseck (LC-41/1) Ukončenie činnosti (posledný signál): 3.4.1989 Doba prevádzky: 7 rokov, 12 dní Zánik (zničenie): 23.6.1992 Trvanie letu: 10 rokov, 94 dní Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Zem
Družica už neletí (zničená) |
Popis
Telekomunikačná družica určená pre civilné a vojenské účely. Teleso družice bolo tvorené valcovitým hermetizovaným púzdrom obsahujúcom vysielacie a servisné zariadenia, na ktoré bolo pripevnených 6 nepohyblivých solárnych panelov a pohonná korekčná jednotka v tvare kuželu. Po obvode družice sa nachádzali radiátory systému regulácie teploty a okolo motora boli umiestnené sférické nádrže na stlačený dusík pre orientačný systém družice. Družica bola stabilizovaná v 3 osiach s orientáciou smerom na Slnko pre dosiahnutie maximálneho zisku slnečnej energie. O stabilizáciu sa staral veľký vnútorný gyroskop, ktorý sa spustil, akonáhle bola po štarte dosiahnutá orientácia družice na slnko. Antény družice boli pripevnené na teleskopických ramenách, ktoré disponovali smerovacím mechanizmom pre správne namierenie antén. Každá anténa obsahovala optický navádzací systém detekujúci okraje zemského disku. Jeho úlohou bolo zabezpečiť, aby bola zakaždým jedna z antén nasmerovaná do stredu viditeľnej časti Zeme. Na palube sa nachádzali 3-kanálový opakovač Segment-3 vyvinuté konštrukčnou kanceláriou MNIIRS operujúce v pásme C (6 GHz príjem, 4 GHz odosielanie na Zem). Pohonný systém družice pozostával z raketového motora KDU-414A (S5.114) (okrem posledných dvoch modelov, ktoré použili motor 11D414NS). | |
| Vedeli ste že... |
| Výstup Neila Armstronga z vesmírnej lode Apollo 11 a jeho prvé kroky po povrchu Mesiaca bol zároveň jeho úplne prvým výstupom v skafandri mimo vesmírnu loď. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



