DMSP-5D2 F13
(DMSP-5D2 S13, USA 109)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: DMSP-5D2 F13
Alternatívne označenie: DMSP-5D2 S13, USA 109 Krajina pôvodu: USA Operátor: USAF, NRO Typ družice: meteorologická Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: 6,9 m Hmotnosť: 813 kg Napájanie: solárne články + batérie Platforma: TIROS-N Štart a životnosť
COSPAR id: 1995-015A
Dátum štartu: 24.3.1995
Raketa: Atlas E ISS Kozmodróm: Vandenberg (SLC-3W) Ukončenie činnosti (posledný signál): 18.11.2009 Doba prevádzky: 14 rokov, 243 dní Parametre obežnej dráhy
Epocha: 20.9.2026
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 831 km Maximum: 840 km Sklon k rovníku: 98.80 stupňov Doba obehu: 102 minút (1h, 42m) |
PopisDMSP = Defense Meteorological Satellite Program Vojenská meteorologická družica. Družica bola stabiliozvaná vo všetkých 3 osiach a pozostávala z troch hlavných častí:
Na palube sa anchádzali tiež 3 zotrvačníky a magnetické cievky pre jemné nastavovanie orientácie družice s presnosťou na 0,01 uhlového stupňa. Správne nastavenie orientácie kontrolovali 3 ortogonálne gyroskopy. Snímkovacou jednotkou bola elektro-optická jednotka OLS (Operational Linescan System) spoločnosti Westinghouse, ktorá obsahovala skenovací optický ďalekohľad. Kamera bola schopná zabezpečiť snímky povrchu Zeme v páse o šírke takmer 3000 km a dosahovala maximálna rozlíšenie vo viditeľnom svetle a infračervenom pásme spektra v rozmedzí od 0,56 až 0,93 km/px. OLS vedela vytvoriť aj tzv. "vyhladené" obrázky s konštantným rozlíšením 2,8 km/px. Súčasťou družice bola aj ionosférické sonda (umiestnená na hornej časti družice) určená na meranie distribúcie elektrónov v zemskej ionosfére. Snímky vo viditeľnom a tepelnom pásme spektra boli ukladané na troch páskových nahrávačoch, ktoré nahraté dáta odosielali na Zem na povel v zašifrovanom digitálnom formáte. K dispozícii bolo samozrejme aj zobrazenie povrchu Zeme v priamom prenose pre taktické účely. Dáta, ktoré nestihli byť odoslané do pozemných staníc mohli byť preposlané aj cez komerčné telekomunikačné družice. Na palube sa vždy nachádzala aj sada rôznych ďalších voliteľných senzorov. Štandardne sa jednalo o:
Na palube sa nachádzala tiež mikrovlnná kamera určená na mapovanie morského ľadu a výšky vĺn. Dňa 3.2.2015 došlo k explózii nefunkčnej družice, v dôsledku čoho vzniklo na obežnej dráhe minimálne 43 kusov vesmírneho odpadu. | |
| Vedeli ste že... |
|
Misia vesmírnej lode Apollo s pristátím na povrchu Mesiaca bola pre väčšinu kozmonautov z posádky ich poslednou vesmírnou misiou. Zo všetkých 21 kozmonautov, ktorí absolvovali misie Apollo 11 až Apollo 17 sa do vesmíru opäť vrátili už len štyria. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



