ISS

Hlavné informácie o stanici

Názov telesa: Zarya
Alternatívne označenie: CM, FGB
Krajina pôvodu: USA, Rusko, ESA, Japonsko, Kanada
Typ družice: orbitálna stanica
Funkčnosť: Funkčná

Celkový počet hermetizovaných modulov: 17
Celkový objem hermetizovaných modulov: 919.57 m³
Celkový počet ludí na palube: 294

Parametre telesa

Tvar telesa: valec
Napájanie: solárne články + batérie
Platforma: TKS

Štart a životnosť

COSPAR id: 1998-067A Dátum štartu: 20.11.1998
Raketa: Proton K
Kozmodróm: Bajkonur (LC-81/23)

Parametre obežnej dráhy

Epocha: 17.4.2026 Centrálne teleso: Zem
Minimum: 416 km
Maximum: 425 km
Sklon k rovníku: 51.63 stupňov
Doba obehu: 93 minút (1h, 33m)

Vesmírne lode (úspešné spojenia):

Vesmírna loď	počet	Prvé	Posledné
Dragon	51	2012	2026
Cygnus	23	2013	2026
Starliner	2	2022	2024
Sojuz	41	2000	2025
Progress	94	2000	2026
ATV	5	2008	2015
HTV	10	2009	2026
Discovery	13	1999	2011
Atlantis	12	2000	2011
Endeavour	12	1998	2011

Popis:

Prvá medzinárodná orbitálna stanica. Je prispôsobená na bezproblémové spájanie sa s americkými raketoplánmi, a tiež transportnými loďami s aktívnym aj pasívnym spojovacím mechanizmom.

Má obytné priestory pre šiestich členov stálej posádky.

Súvisiace Videá

Nafukovanie modulu BEAM pripojeného k stanici ISS.

Pripojenie modulu Nauka k orbitálnej stanici ISS.

Súvisiace zaujímavosti

Raketoplán Columbia nikdy nenavštívil žiadnu orbitálnu stanicu. Pritom do zničenia Columbie sa uskutočnilo až 25 misií ostatných raketoplánov, ktoré mali za úlohu spojenie s orbitálnou stanicou Mir alebo ISS.

Prvá vesmírna loď, ktorá navštívila orbitálnu stanicu ISS bola misia raketoplánu Endeavour STS-88.

Raketoplán Endeavour je jediný americký raketoplán, ktorý počas jedného roka navštívil dve rôzne orbitálne stanice. V roku 1998 bol posledným raketoplánom pri stanici Mir a zároveň prvým pri stanici ISS.

Konštrukcia orbitálnej stanice ISS trvala dlhšie ako životnosť orbitálnej stanice Mir. Stanica Mir bola na obežnej dráhe Zeme 15 rokov, zatiaľ čo konštrukcia ISS trvala od roku 1998 do 2021 (ukončená pripojením modulov Nauka a Pričal).

Prvý celovečerný film, ktorý sa skutočne filmoval vo vesmíre bol ruský film Výzva z roku 2023 (Вызов / The Challenge). Kvôli realizácii skutočných záberov leteli herečka Julia Peresild a režisér Klim Šipenko na orbitálnu stanicu ISS, kde strávili takmer 12 dní. Orbitálna stanica ISS je zároveň prvým telesom vo vesmíre, na palube ktorého sa filmovali zápery pre film.

Najväčším oknom na orbitálnej stanici ISS je stredné kruhové okno na module Cupola, ktoré má priemer 80 cm.

Servisný a obitný modul Zvezda orbitálnej stanice ISS má 13 okien rôznych veľkostí. Najmenšie má priemer 7,5 cm, najväčšie 40 cm.

Referencie

NASA - International Space Station (homepage)
https://www.nasa.gov/mission_pages/station/main/index.html Wikipedia - International Space Station
https://en.wikipedia.org/wiki/International_Space_Station High drama as Russian lab module tilts space station with errant thruster firings
https://spaceflightnow.com/2021/07/29/nauka-docking-oft-2-delay/ Gunter's Space Page - Assembly and visit sequence of the International Space Station (ISS)
https://space.skyrocket.de/doc_sat/iss.htm Wikipedia - List of spacecraft deployed from the International Space Station
https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_spacecraft_deployed_from_the_International_Space_Station JAXA - List of deployed CubeSats using J-SSOD at Kibo
https://humans-in-space.jaxa.jp/en/biz-lab/experiment/strategy/j-ssod/history/

Udalosti z histórie

	Endeavour - ISS - 7.12.1998 Prvé spojenie raketoplánu so stanicou ISS. Prehrať video
	Cygnus 1 - 29.9.2013 Prvé spojenie nákladnej lode so stanicou ISS.