|
Mesiac |
- Prvý cieľ záujmu medziplanetárnych sond. Na dorazenie k nemu je potrebné iba uniknúť zo Zemskej príťažlivosti a nasmerovať sondu správnym smerom už či ide len o prelet okolo, priamy zásah alebo o navedenie na obežnú dráhu. Navyše ide o pevné teleso s celkom vyhovujúcou slabšou (v porovnaní so Zemou) gravitáciou bez atmosféry. |
|
Slnko |
- Ide o centrálnu hviezdu našej slnečnej sústavy. Nakoľko ide o teleso s nepevným a extrémne horúcim povrchom a veľmi veľkou gravitáciou, nedá sa ani len premýšlať o pristátí na tomto telese. Jedniný možný spôsob pozorovania je pozorovanie z väčšej vzdialenosti. |
|
Merkúr |
- Planéta najbližšie k Slnku. Má pevný povrch a mizivú atmosféru. Na cestu k nemu sa najšastejšie využíva gravitačné zbrzdenie pomocou preletu okolo Venuše. Problémom zostáva blízkosť k Slnku, ktoré by ihneď zničilo prístroje sondy, keby neboli chránené tepelným štítom. Zato núdza o solárnu energiu tu určite nie je. |
|
Venuša |
- V poradí druhá planéta od Slnka a veľkosťou a gravitáciou najviac podobná Zemi. Jej povrch je však dosť nehostinný a atmosféra veľmi hustá. Vyniká vysokou teplotou, vysokým tlakom, dažďami z kyseliny sírovej a veľmi veľkou tektonickou činnosťou. Cesta k nej sa dá kombinovať jedine s preletom okolo Mesiaca. Tento spôsob však nie je velmi využívaný, nakoľko na dopravenie sondy priamou cestou k nej postačovala kapacita existujúcich rakiet. |
|
Zem |
- Túto planétu myslím každý dobre pozná a nemusím ju zvlášť predstavovať. Neuvádzam tu však pri nej žiadne sondy, lebo výskumom Zeme sa jednak zaoberalo obrovske množstvo držíc a na druhej strane tu uvádzam len sondy, ktoré skúmali telesá mimo Zemskej obežnej dráhy (výnimka je Mesiac). |
|
Mars |
- Posledná planéta s pevným povrchom, veľkosťou však o niečo menšia ako Zem a so slabšou atmosférou. Ideálna na pristávanie sond, avšak okno pre štart nastáva veľmi zriedkavo (približne raz za dva roky). Nie je však ešte tak ďaleko, aby sondy nemohli využívať slnečnú energiu, čo uľahčuje energetické nároky na sondu. Na let sa tak isto ako pri Venuši najčastejšie využíva priama trajektória. Má dva malé kamenné mesiace s nepatrnou gravitáciou. |
|
Jupiter |
- Prvá veľká plynná planéta. O pristávaní na povrchu sa uvažovať nedá, zato má väčší počet pevných, čo do povrchových štruktúr (kameň, ľad, vulkanická aktivita) veľmi rôznodrodých mesiacov. Štyri najäčšie sú najväčší kandidáti pre budúce plánované misie medziplanetárnych sond. Navyše sa nachádza už v oblasti slabšej svietivosti Slnka, takže na zásobovanie sond energiou sa od tejto planéty začínajú využívať termonukleárne články. Na cestu sa využíva tiež priama trajektória. |
|
Saturn |
- Ďalšia veľká plynná planéta s výrazným prstencom. Prstenec môže pri bližších preletoch spôsobiť sonde fatálne poruchy. Planéta má však jeden veľký mesiac Titan (okrem ostatných menších) s hustou metánovou atmosférou a pevným povrchom, čo ho radí na prvé miesta v zozname objektov zaujímavých pre sondy. Na prílet k planéte sa využíva gravitačné urýchlenie planétou Jupiter. |
|
Urán |
- Veľká plynová planéta s veľkým sklonom rotačnej osi k ekliptike a jednotvárnym zeleným až modrým sfarbením horných oblakov. Pre sondy asi menej príťažlivé teleso, nakoľko nemá žiadny väščí mesiac ani väčšie štruktúry v atmosfére. Na cestu sa využíva gravitačné urýchlenie bližších veľkých planét. |
|
Neptún |
- Posledná veľká plynová na modro sfarbená planéta. Má jeden veľký mesiac Triton (okem ostatných menších) s pevným povrchom a aktívnym vlastným typom metánového vulkanizmu a slabou atmosférou, čo z neho robí síce dosť zaujímavé, ale vzhľadom na jeho vzdialenosť od centra slnečnej sústavy aj dosť ťažko dosiahnuteľné teleso. Dostať sa do týchto a väčších vzdialeností by bolo pre sondy bez gravitačného urýchlenia sondy dosť náročné. |
|
Planétky |
- Prvé hlavné pásmo planétiek nachádzajúce sa v oblasti medzi Marsom a Jupiterom je bohaté na rôznotvaré malé kamenné asteroidy. Viacerá z nich sa dostávajú k Slnku aj bližšie ako Mars, čo z nich robí veľmi lákavé objekty pre medziplanetárne sondy. Trajektória môže byť buď priama alebo kombináciou s preletom okolo iných telies v blízkom alebo vzdialenom okolí (závisí od programu sondy). Do tejto kategórie by som zaradil aj Pluto a vzdialenejšie malé planétky za dráhou Neptúna, nakoľko sa o nich už nedá hovoriť ako o planétach a je len otázkou času, kedy bude Pluto vyškrtnuté zo zoznamu planét. Prieskum týchto objektov však vyžaduje prelety okolo bližších veľkých planét, aby sonda dosiahla dostatočnú rýchlosť a ušetrila dosť energie na dolet do tejto vzdialenosti kde sa Slnko stáva iba jednou z mnoha hviezd na oblohe. |
|
Kométy |
- Objekty slnečnej sústavy (ale aj medzihviezdneho prostredia) s kamenno-ľadovým povrchom pevného charakteru obklopené oblakom prachu a plynu vzniknutého z dôvodu roztápania sa v blízkosti Slnka. Nakoľko sa nachádzajú od medzihviezdneho priestoru (Kuiperovo pásmo) až po vzdialenosť vnútorných pevných planét na veľmi rôznorodých obežných dráhach, ide o objekty jednoznačne zaujímave a relatívne celkom dostupné pre výskum sond. Musia však byť chránené pred možnosťou poškodenia prachovými čiastočkami tvoriacimi chvost kométy. |
Vesmírna databáza
