... a výskum Vesmíru
Dnes je 20.9.2019





Udalosti a výročia
19.9.1988
Kvíz z kozmonautiky
TOP hráči
superstar
105494
Argus Z.
83416
mys-plys
72049
Najnovší hráč:
Reno
493
Vedeli ste že...
Najstarším stále slúžiacim typom vesmírnej lode je ruská loď Sojuz. Prvý let absolvovala v roku 1966 a v ďalších modifikáciách sa používa dodnes.
Aktuálne vo vesmíre
Kozmonautov:
Muži:
Ženy:
Lode:
Stanice: 		6
5
1
5
1
Historický kalendár
Dnes sa stalo:
Narodil sa:
Pawelczyk
 
Umrel:
Titov
Beloborodov
Bačurin
Berezovoj
 
Štarty:
Microlock Beacon
Surveyor 2
KH-4A 36
Kosmos 242
GRP
a ďalšie...
 

Zem

Stredná vzdialenosť od Slnka: 149 597 870 km (1AU)
min/max: 147 100 000 km / 152 100 000 km
Priemer rovníkový: 12 756 km
Sploštenie: 0.0034
Hmotnosť: 5.9742 * 1024 kg
Objem: 1.0832 * 1012 km3
Stredná hustota: 5.515 g.cm-3
Povrchová teplota (min/max): 240 K / 310 K
Atmosférický tlak na povrchu: 0.1 MPa
Obežná doba (siderická): 365.25636 dňa
Excentricita dráhy: 0.0167
Rotácia: 23 h 56 min 4.1 sek
Gravitačné zrýchlenie na rovníku: 9.78044 m.s-2
Úniková rýchlosť: 11.2 km.s-1

Sondy a vesmírne lode:

Oblet

Galileo [1990] Prvý blízky oblet asteroidu. Prvá umelá družica planéty Jupiter.
Sakigake [1992]
Suisei [1992]
Galileo [1992] Prvý blízky oblet asteroidu. Prvá umelá družica planéty Jupiter.
NEAR [1998] Prvá umelá družica asteroidu. Prvé mäkké pristátie na asteroide.
Giotto [1999] Prvá sonda, ktorá preletela okolo dvoch komét.
Cassini [1999] Prvá umelá družica Saturnu.
Nozomi [2002]
Nozomi [2003]
Genesis [2004] Prvý návrat vzorky slnečného vetra na Zem.
Hayabusa [2004] Prvý návrat horniny asteroidu na Zem.
Rosetta [2005] Prvá družica obiehajúca kométu
Rosetta [2007] Prvá družica obiehajúca kométu
Deep Impact [2007] Prvý zásah kométy.
Deep Impact [2008] Prvý zásah kométy.
Rosetta [2009] Prvá družica obiehajúca kométu
Deep Impact [2010] Prvý zásah kométy.
Juno [2013]
Hayabusa 2 [2015]
OSIRIS-REx [2017]

Dopad na povrch (bez signálu, zničenie)

Genesis [2004] (Pristávacie púzdro) Prvý návrat vzorky slnečného vetra na Zem.

Odlet z obežnej dráhy

WMAP [2010] (bod L2)
Herschel [2013] (bod L2)
Mangalyaan [2013]
Chandrayaan 2 [2019]

Vysvetlivky:

Meno sondy - Aktívna, stále funkčná sonda.
Meno sondy - Hibernovaná sonda (sonda je aktívna, ale "uspatá" na istú dobu).
Meno sondy - Neaktívna sonda. Prestala vysielať alebo bola plánovane vypnutá.
Meno sondy - Zničená sonda (nehoda alebo aj úmyselné zničenie).

[1965] - Rok štartu sondy alebo rok udalosti, v ktorom sa udiala.

(P/Halley) - Upresnenie telesa o ktoré sa jedná (mesiace, planétky, kométy).

Svetové prvenstvo - Sonda má na svojom konte minimálne jedno svetové prvenstvo.

Ak je názov sondy odsadený od ľavého okraja riadka, znamená to, že sa jedná o modul / subsatelit materskej sondy.

© 2019 Juraj Maták Webdesign by Juraj Maták