Vesmírna databáza
Columbia
|
Krajina pôvodu: USA
Prvý štart: 12.4.1981 Posledný štart: 16.1.2003 Štartov celkovo: 28 Celkový počet ludí (na štarte): 160 Najdlhší let (d,h,m,s): 17,15,53,18 Získané prvenstvá:Prvá opakovane použiteľná vesmírna loď
Prvý americký raketoplán |
Popis:
(OV-102)
Viacnásobne použiteľná vesmírna loď schopná odviezť až osem členov posádky určená na lety okolo Zeme. Súčasťou lode je veľký nákladný priestor umožňujúci jej široké využitie na prácu vo vesmíre od statických experimentov cez vypúšťanie iných vesmírnych objektov až po spájanie sa s inými vesmírnymi objektami alebo ich odchyt a návrat na Zem.
Prvý vesmírny pilotovaný raketoplán. Ide o raketoplán, ktorý bol najčastejšie využívaný pre rôzne modifikácie laboratória Spacelab. Zaslúžil sa aj o jeho prvý štart v rámci misie STS-9.
Na svojom konte má aj vypustenie sondy Chandra a tiež jednu opravnú misiu vesmírneho ďalekohľadu HST. Nikdy nenavštívil žiadnu orbitálnu stanicu, aj keď lietal v čase, keď ostatné raketoplány už pravidelne navštevovali stanice Mir a ISS.
Pri jeho poslednej misii STS-107 spôsobil odtrhnutý kus izolácie z externej palivovej nádrže dieru na krídle raketoplánu, čo sa mu stalo osudným pri návrate do atmosféry. Kvôli veľkej teplote krídlo prehorelo, raketoplán stratil stabilitu a rozpadol sa na veľké množstvo úlomkov. Celá 7-členná posádka zahynula.
Viacnásobne použiteľná vesmírna loď schopná odviezť až osem členov posádky určená na lety okolo Zeme. Súčasťou lode je veľký nákladný priestor umožňujúci jej široké využitie na prácu vo vesmíre od statických experimentov cez vypúšťanie iných vesmírnych objektov až po spájanie sa s inými vesmírnymi objektami alebo ich odchyt a návrat na Zem.
Prvý vesmírny pilotovaný raketoplán. Ide o raketoplán, ktorý bol najčastejšie využívaný pre rôzne modifikácie laboratória Spacelab. Zaslúžil sa aj o jeho prvý štart v rámci misie STS-9.
Na svojom konte má aj vypustenie sondy Chandra a tiež jednu opravnú misiu vesmírneho ďalekohľadu HST. Nikdy nenavštívil žiadnu orbitálnu stanicu, aj keď lietal v čase, keď ostatné raketoplány už pravidelne navštevovali stanice Mir a ISS.
Pri jeho poslednej misii STS-107 spôsobil odtrhnutý kus izolácie z externej palivovej nádrže dieru na krídle raketoplánu, čo sa mu stalo osudným pri návrate do atmosféry. Kvôli veľkej teplote krídlo prehorelo, raketoplán stratil stabilitu a rozpadol sa na veľké množstvo úlomkov. Celá 7-členná posádka zahynula.
Udalosti z histórie
 | Columbia STS-1 - 12.4.1981 Prvý let raketoplánu (viacnásobne použiteľnej vesmírnej lode).  Prehrať video |
 | Columbia STS-107 - 1.2.2003 Zánik raketoplánu počas pristávania v hustých vrstvách atmosféry. Prehrať video |
| Vedeli ste že... |
| Prvé nočné pristátie pilotovanej lode v histórii uskutočnila loď Sojuz 10 s posádkou Šatalov, Jelisejev, Rukavišnikov. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|
