Vesmírna databáza
Sojuz
|
Krajina pôvodu: Rusko/ZSSR
Prvý štart: 28.11.1966 Posledný štart: 21.9.2022 Štartov celkovo: 192 Celkový počet ludí (na štarte): 391 Najdlhší let (d,h,m,s): 215,8,22,48 Získané prvenstvá:Prvá posádka orbitálnej stanice
Prvé spojenie dvoch pilotovaných lodí Prvý prestup posádok z jednej lode do druhej Prvý cudzokrajný kozmonaut na palube Prvý nepilotovaný oblet Mesiaca |
Popis:
Trojmiestna vesmírna loď určená na prepravu kozmonautov na orbitálnu stanicu. Pozostáva z troch hlavných modulov.
Návratový modul zabezpečuje umiestnenie posádky počas štartu a pristátia lode. Je to tiež jediný modul prispôsobený na prelet atmosférou Zeme mäkké pristátie na jej povrchu.
Obytná sekcia, alebo tiež orbitálny modul slúži na prepravu materiálu na orbitálnu stanicu. V prednej časti obsahuje aktívny stykovací uzol na spojenie so stanicou. Pri návrate do atmosféry sa odpojí od zvyšku lode a zhorí v atmosfére.
Prístrojová sekcia obsahuje avioniku lode, systémy pre orientáciu lode na obežnej dráhe a tiež hlavný motor pre návrat lode do atmosféry Zeme.
V 60-tych rokoch sa s ňou počítalo ako s transportnou loďou pre pristátie na Mesiaci. Žiadny z letov k Mesiacu však nebol pilotovaný. Lode k Mesiacu lietali pod označením Zond, testovacie verzie lode pod označením družíc rady Kosmos.
Návratový modul zabezpečuje umiestnenie posádky počas štartu a pristátia lode. Je to tiež jediný modul prispôsobený na prelet atmosférou Zeme mäkké pristátie na jej povrchu.
Obytná sekcia, alebo tiež orbitálny modul slúži na prepravu materiálu na orbitálnu stanicu. V prednej časti obsahuje aktívny stykovací uzol na spojenie so stanicou. Pri návrate do atmosféry sa odpojí od zvyšku lode a zhorí v atmosfére.
Prístrojová sekcia obsahuje avioniku lode, systémy pre orientáciu lode na obežnej dráhe a tiež hlavný motor pre návrat lode do atmosféry Zeme.
V 60-tych rokoch sa s ňou počítalo ako s transportnou loďou pre pristátie na Mesiaci. Žiadny z letov k Mesiacu však nebol pilotovaný. Lode k Mesiacu lietali pod označením Zond, testovacie verzie lode pod označením družíc rady Kosmos.
Udalosti z histórie
 | Sojuz 1 - 23.4.1967 Štart prvej pilotovanej lode Sojuz. Posádku tvoril Vladimír Komarov. Bohužial let sa skončil tragicky. |
 | Sojuz 1 - 24.4.1967 Počas pristávania sa na kabíne neotvoril hlavný padák a došlo k tvrdému pristátiu, pri ktorom zahynul Vladimír Komarov.  Prehrať video |
 | Sojuz 11 - Saljut 1 - 7.6.1971 Prvá posádka orbitálnej stanice (G.T.Dobrovolskij, V.N.Volkov, V.I.Pacajev). |
 | Sojuz 11 - 29.6.1971 Počas pristávanie došlo chybou odvetrávacieho ventila na lodi k úniku atmosféry lode do vesmíru a celá posádka lode zahynula aj napriek tomu, že loď pristála nepoškodená. |
 | Sojuz 18A - 5.4.1975 Prvé použitie záchranného systému posádok počas štartu po 5 minútach letu kvôli poruche na rakete. Posádka bola zachránená. |
 | Sojuz-Apollo - 17.7.1975 Prvé spojenie dvoch medzinárodných lodí a vzájomná návšteva posádok (Sojuz 19, Apollo ASTP/21). Prehrať video |
 | Sojuz T10A - 26.9.1983 Požiar rakety na štartovacej rampe. Posádka bola vďaka záchrannému systému zachránená. |
 | Saljut 7 - Sojuz T-12 - 25.7.1984 Prvý výstup ženy do voľného priestoru mimo vesmírnej lode uskutočnila S.J.Savická. |
| Vedeli ste že... |
| James Lovell bol v čase, keď štartoval ako veliteľ Apolla 13, najskúsenejší kozmonaut na svete (bolo to prvý krát, čo človek absolvoval štvrtý let do vesmíru). |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|
