MIDAS 4

Princíp družice pozostával v sledovaní Zemského povrchu infračervenými senzormi. V prípade detekcie podozrivého štartu rakety mala družica odoslať do riadiaceho centra správu obsahujúcu informáciu o čase a lokalite detekcie.

Senzory boli namontované na vidlici na rotačnom stole na špici družice, takže mohol upraviť svoje smerovanie na povel zo Zeme. Družica mala leteiť nosom nadol, pričom rotačný stôl so senzormi sa mal otáčať a skenovať Zem pod sebou.

Družica bola integrovaná s raketovým stupňom Agena, ktorý sa staral o korekcie dráhy, orientáciu družice a tiež napájal družicu elektrickou energiou.

---

Hlavné senzory pozostávali zo 175 infračervených detektorov schopných zaznamenať medzikontinentálnu balistickú raketu až do vzdialenosti 4200 námorných míľ.
Hlava družice sa mala otáčať rýchlosťou 6 otáčok za minútu.

Družica bola schopná každých 10 sekúnd preskenovať senzormi plochu na Zemskom povrchu o veľkosti 25 miliónov štvorcových námorných míľ. Počítalo sa teda, že za čas preletu ponad štartujúcu medzikontinentálnu raketu by ju mala vidieť 9x, čo bol dostatočne veľký počet na to, aby riadiace stredisko dokázalo identifikovať smer jej letu.

Teleso raketového stupňa Agena-B poskytovalo družici dostatok energie aj prostredníctvom dvoch výklopných solárnych panelov. Raketový stupeň mal navyše oveľa väčšiu kapacitu paliva ako predchádzajúci stupeň Agena-A a schopnosť opätovného zapnutia raketových motorov.

---

Na palube družice sa nachádzalo sekundárne hosťované zariadenie HEPDEX 2.

Prvý stupeň nosnej rakety Atlas naviedol druhý stupeň Agena-B na nesprávnu dráhu letu. To malo za dôsledok, že po dosiahnutí obežnej dráhy bolo pre opravy dráhy družice vyminuté všetko palivo v korekčných raketových motoroch ešte počas prvého obehu Zeme.

Motajúcej sa družici navyše počas štvrtého obehu Zeme vypovedal funkčnosť jeden zo solárnych panelov, čo spôsobilo nedostatok elektrickej energie pre hlavné zariadenia družice. Pre nedostatok zdrojov bola družica vypnutá po 56 obletoch Zeme.