Gemini

Dvojmiestna vesmírna loď umožňujúca lety okolo Zeme a spojenie s iným telesom. Umožňovala tiež výstupy do voľného priestoru.

Dizajn vychádzal z predchádzajúcich lodí typu Mercury, avšak loď Gemini bola podstatne väčšia. Oproti Mercury boli jednotlivé systémy lode navrhnuté ako moduláre, takže bolo veľmi jednotuché ich testovanie, prípadne výmena v prípade poruchy (pred štartom).

Loď pozostávala z dvoch hlavných častí:

• Pristávací modul bol v princípe zväčšená verzia lode Mercury a pozostával z troch častí:
  1. Stretávací a padákový modul, ktorý okrem systému padákov obsahoval aj radarový systém pre stretávacie manévre. Táto časť bola počas pristávania odhodená pre vypustenie brzdiaceho a pristávacieho padáku.
  2. Modul pre riadenie zostupu s manévrovacími tryskami RCS (Reentry Control System).
  3. Hermetizovaný modul pre dvojčlennú posádku, s tepelným štít pre návrat do atmosféry.
• Servisný modul (adaptér) mal výšku 2,29 m a pozostával z dvoch častí:
  4. Návratový modul obsahoval pohonný systém so štyrmi brzdiacimi motormi na tuhé palivo RRS (Retrograde Rocket System) a 6 manévrovacích trysiek OAMS (Orbit Attitude and Maneuvering System).
  5. Prístrojový modul obsahoval viaceré životne dôležité systémy lode.Nachádzali sa tu palivové nádrže pre manévrovacie trysky, zásoby kyslíku a vody, batérie, chladiaci systém a elektronické systémy. Nachádzalo sa tu tiež ďalších 10 orientačných a menévrovacích trysiek systému OAMS.

Kabína pre posádku obsahovala dve sedadlá s katapultovacím systémom, nakoľko vesmírna loď nedisponovala záchanným systémom ako napríklad lode Mercury alebo Apollo. Posádka mala k dispozícii priestor o veľkosti približne 2,25 m³. V spodnej časti návratového modulu sa nachádzal ablatívny tepelný štít, ktorý okrem iného oddeloval návratový modul od adaptéra s retro-raketami.

Každý pilot mal vlastné výstupné dvere s oknom nad svojim sedadlom, ktoré slúžili nie len na výstup do voľného priestoru mimo lode počas misie a na výstup po pristátí, ale boli to aj únikové dvere pre záchranný katapultovací systém.

Pre vylepšenie možností riadenia vesmírnej lode mali piloti lode k dispozícii aj letový radar a umelý horizont, podobný aký majú k dispozícii bežné lietadlá.

Loď nedisponovala pretlakovou komorou, takže pri výstupe do voľného priestou bolo treba odvetrať celý priestor lode. Loď bola pripravená na mäkké pristátie na mori.

Prvé verzie vesmírnej lode mali ako zdroj energie klasické batérie. Avšak od prvej dlhotrvajúcej misie Gemini 5 boli batérie vymenené za palivové články, ktoré dokázali produkovať energiu po dlhšiu dobu a mali menšiu hmotnosť ako chemické batérie.

Pred aktiváciou brzdiacich motorov došlo k oddeleniu prístrojového modulu od ataptéra, nakoľko ten zakrýval štvoricu brzdiacich motorov. K oddeleniu pristávacej kabíny a servisného modulu došlo až po navedení lode na zostup do atmosféry Zeme, kde servisný modul zhorel, zatiaľ čo pristávacia dossadla na hladinu oceánu na padákoch.

Dôvod, prečo vesmírna loď nedisponovala vežou so záchranným raketovým systémom (ako mali lode Mercury a Apollo) bol, že raketa Titan obsahovala hypergolické palivo, ktoré pri explózii nevytvára až tak veľký oblak horiacich plynov a tlakovú vlnu ako iné palivá. Mal však viacero negatív, kvôli ktorým bolo nakoniec veľkým šťastím, že sa nemusel nikdy použiť. Hypergolické palivo totiž okamžite horí pri dotyku s akýmkoľvek povrchom.  Pokiaľ by sa kozmonauti katapultovali a raketa letela dalej, určite by plamene z motorov zasiahli ich padáky, čo by malo za následok smrť posádky. Katapultácia navyše nebola možná po prekonaní rýchlosti Mach 1. Pri vyšších rýchlostiach musela posádka zostať v kabíne, oddeliť sa od rakety a čakať, kým kabína sama nepristane. A v neposlednom rade, samotná katapultácia spôsobuje úrazy a často aj ťažké zranenia hlavne v oblasti chrbtice.

Progam Gemini