ISEE-3
![]() ![]() |
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: ISEE 3
Alternatívne označenie: ICE, ISEE-C, Explorer 59 Krajina pôvodu: USA Operátor: NASA, ESA Typ telesa: výskumná Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 1,58 x priemer 1,77 m Hmotnosť: 479 (390) kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1978-079A
Dátum štartu: 12.8.1978
Raketa: Delta 2914 Kozmodróm: Cape Canaveral (LC-17B) Ukončenie činnosti (posledný signál): 16.9.2014 Doba prevádzky: 36 rokov, 44 dní Získané prvenstváPrvý oblet okolo jadra kométy. Parametre obežnej dráhy
Epocha: 1.1.2016
Centrálne teleso: Slnko
Pericentrum: 1.012 AU Apocentrum: 1.188 AU |
Popis
ISEE = International Sun-Earth Explorer
Misia družica mala nasledujúce hlavné ciele:
- skúmať slnečno-zemské vzťahy na najvzdialenejších hraniciach zemskej magnetosféry,
- podrobne preskúmať štruktúru slnečného vetra v blízkosti Zeme a rázovú vlnu, ktorá tvorí rozhranie medzi slnečným vetrom a zemskou magnetosférou,
- skúmanie pohybov a mechanizmov pôsobiacich v plazmových plátoch,
- pokračovanie vo výskume kozmického žiarenia a účinkov slnečných erupcií v medziplanetárnej oblasti blízko 1 AU.
Teleso družice malo po obvode 12 strán a bolo stabilizované rotáciou.
Na palube boli rôzne zariadenia na meranie plazmy, energetických častíc, vĺn a polí.
(tiež ICE = International Cometary Explorer, Explorer 59)
Sonda určená primárne pre výskum elektrických a magnetických polí a plazmy. Sonda tiež študovala slnečný vietor v blízkosti Zeme, jeho rázové vlny a charakter žiarenia slnečného a galaktického pôvodu.
Vďaka dlhšej životnosti sondy bola využitá aj na prieskum viacerých ďalších medziplanetárnych objektov (komét).
Sonda je v súčasnosti v hybernovanom stave.
ICE = International Cometary Explorer
Družica realizovala nasledujúce experimenty:
- Elektróny a jadrá kozmického žiarenia,
- Experiment pozemných solárnych štúdií,
- Ťažký izotopový spektrometrový ďalekohľad,
- Vysokoenergetický experiment kozmického žiarenia,
- Experiment s nízkoenergetickým kozmickým žiarením,
- Nízkoenergetický protónový experiment, tiež známy ako spektrometer energetickej časticovej anizotropie (EPAS),
- experiment kozmického žiarenia so strednou energiou,
- Experiment so zložením plazmy,
- Plazmový vlnový prístroj,
- Experiment rádiového mapovania,
- Plazmový experiment slnečného vetra, nefukčný od 26.2.1980,
- Vektorový héliový magnetometer,
- Prístroj na röntgenové lúče a elektróny.
Primárna misia družica bola totožná z predchádzajúcimi telesami programi ISEE 1 a ISEE 2, akurát sa sonda nepohybovala okolo Zeme, ale okolo livračného bodu L1 systému Slnko-Zem. Jednalo sa o prvé teleso umiestnené na dráhu okolo niektorého z libračných bodov.
Následne však realizovala sériu manévrov, vďaka ktorým mohla zrealizovať nie len prelet okolo Mesiaca a okolo bodu L2 systému Slnko-Zem, ale unikla do medziplanetárneho priestoru a mohla realizovať aj vzdialené oblety niekoľkých komét. V tomto čase bola premenovaná na ICE.
Najprv úspešne preletela v blízkosti kométy P/Giacobini-Zinner a následne preletela chvostom kométy P/Halley. V čase najväčšieho priblíženia bola od jadra kométy vzdialená 17 000 000 km.
Misia družica mala nasledujúce hlavné ciele:
- skúmať slnečno-zemské vzťahy na najvzdialenejších hraniciach zemskej magnetosféry,
- podrobne preskúmať štruktúru slnečného vetra v blízkosti Zeme a rázovú vlnu, ktorá tvorí rozhranie medzi slnečným vetrom a zemskou magnetosférou,
- skúmanie pohybov a mechanizmov pôsobiacich v plazmových plátoch,
- pokračovanie vo výskume kozmického žiarenia a účinkov slnečných erupcií v medziplanetárnej oblasti blízko 1 AU.
Teleso družice malo po obvode 12 strán a bolo stabilizované rotáciou.
Na palube boli rôzne zariadenia na meranie plazmy, energetických častíc, vĺn a polí.
(tiež ICE = International Cometary Explorer, Explorer 59)
Sonda určená primárne pre výskum elektrických a magnetických polí a plazmy. Sonda tiež študovala slnečný vietor v blízkosti Zeme, jeho rázové vlny a charakter žiarenia slnečného a galaktického pôvodu.
Vďaka dlhšej životnosti sondy bola využitá aj na prieskum viacerých ďalších medziplanetárnych objektov (komét).
Sonda je v súčasnosti v hybernovanom stave.
ICE = International Cometary Explorer
Družica realizovala nasledujúce experimenty:
- Elektróny a jadrá kozmického žiarenia,
- Experiment pozemných solárnych štúdií,
- Ťažký izotopový spektrometrový ďalekohľad,
- Vysokoenergetický experiment kozmického žiarenia,
- Experiment s nízkoenergetickým kozmickým žiarením,
- Nízkoenergetický protónový experiment, tiež známy ako spektrometer energetickej časticovej anizotropie (EPAS),
- experiment kozmického žiarenia so strednou energiou,
- Experiment so zložením plazmy,
- Plazmový vlnový prístroj,
- Experiment rádiového mapovania,
- Plazmový experiment slnečného vetra, nefukčný od 26.2.1980,
- Vektorový héliový magnetometer,
- Prístroj na röntgenové lúče a elektróny.
Primárna misia družica bola totožná z predchádzajúcimi telesami programi ISEE 1 a ISEE 2, akurát sa sonda nepohybovala okolo Zeme, ale okolo livračného bodu L1 systému Slnko-Zem. Jednalo sa o prvé teleso umiestnené na dráhu okolo niektorého z libračných bodov.
Následne však realizovala sériu manévrov, vďaka ktorým mohla zrealizovať nie len prelet okolo Mesiaca a okolo bodu L2 systému Slnko-Zem, ale unikla do medziplanetárneho priestoru a mohla realizovať aj vzdialené oblety niekoľkých komét. V tomto čase bola premenovaná na ICE.
Najprv úspešne preletela v blízkosti kométy P/Giacobini-Zinner a následne preletela chvostom kométy P/Halley. V čase najväčšieho priblíženia bola od jadra kométy vzdialená 17 000 000 km.
Fotogaléria
Súvisiace Videá
Udalosti z histórie
![]() | ISEE-3 - 22.12.1983 Prelet okolo Mesiaca vo vzdialenosti 119,4 km. |
![]() | ISEE-3 - 11.9.1985 Prelet chvostom kométy P/Giacobini-Zinner vo vzdialenosti 7862 km od jej jadra. |
![]() | ISEE-3 - 5.5.1997 Ukončená činnosť sondy na helicentrickej dráhe. |
![]() | ISEE 3 - 10.8.2014 Oblet sondy okolo Mesiaca vo vzdialenosti 15 600 km od povrchu. |
![]() | ISEE-3 - 16.9.2014 Zachytený posledný signál zo sondy na heliocentrickej dráhe. |
Referencie
Referencie
Vedeli ste že... |
Raketoplán Endeavour je jediný americký raketoplán, ktorý počas jedného roka navštívil dve rôzne orbitálne stanice. V roku 1998 bol posledným raketoplánom pri stanici Mir a zároveň prvým pri stanici ISS. |
Aktuálne vo vesmíre | ||
|