Vesmírna databáza
Kosmos 111
(Luna 10, E-6S 204)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Kosmos 111
Alternatívne označenie: Luna 10, E-6S 204 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Zničená (Dopad na Zem) Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: dĺžka 2,7 m Hmotnosť: 1582 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1966-017A
Dátum štartu: 1.3.1966
Raketa: Molnyja M (Blok-L) Kozmodróm: Bajkonur (LC-31/6) Ukončenie činnosti (posledný signál): 1.3.1966 Doba prevádzky: 0 dni Zánik (zničenie): 3.3.1966 Trvanie letu: 2 dni Parametre obežnej dráhy
Epocha: 1.3.1966
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 182 km Maximum: 194 km Sklon k rovníku: 51,9 stupňov Družica už neletí (zničená)Doba obehu: 89 minút (1h, 29m) |
Popis
Cieľom sondy bolo navedenie na obežnú dráhu Mesiaca a mapovanie povrchu pomocou zariadení na palube sondy.
Teleso sondy vychádza z úspešného modelu sondy Luna E-6, ktorý obsahoval pohonnú jednotku určenú na korekcie dráhy a navedenie sondy na obežnú dráhu okolo Mesiaca a prístrojovej hermetizovanej sekcie s vedeckými zariadeniami. Sekcia s prístrojmi bola 1,5 m vysoká s priemerom 75 cm a hmotnosti 245 kg.
Na palube sa nachádzali nasledujúce hlavné zariadenia:
- gama spektrometer pre energie medzi 0,3 - 3 MeV,
- trojosový magnetometer (na konci 1,5 metrového ramena),
- piezoelektrický mikrometeoroidný detektor,
- počítadlá výbojov plynu,
- zariadenia na meranie infračervených emisií z Mesiaca,
- nízkoenergetické röntgenové detektory,
- banka detektorov nabitých častíc.
Rádiový vysielač bol navyše využitý aj pre štúdium rádiových zákrytov sondy Mesiacom.
Po navedení na obežnú dráhu okolo Mesiaca sa mala prístrojová sekcia oddeliť od pohonnej jednotky na samostatný let.
Kvôli poruche na 3.stupni nosnej rakety Molnyja, ktorý stratil orientáciu, sa nepodarilo sondu naviesť na dráhu k Mesiacu, zostala len na nízkej obežnej dráhe Zeme a po pár dňoch zhorela v zemskej atmosfére.
Z toho dôvodu nezískala oficiálne pomenovanie v rámci programu Luna, ale jej bolo priradené pomenovanie v rámci programu Kosmos.
Teleso sondy vychádza z úspešného modelu sondy Luna E-6, ktorý obsahoval pohonnú jednotku určenú na korekcie dráhy a navedenie sondy na obežnú dráhu okolo Mesiaca a prístrojovej hermetizovanej sekcie s vedeckými zariadeniami. Sekcia s prístrojmi bola 1,5 m vysoká s priemerom 75 cm a hmotnosti 245 kg.
Na palube sa nachádzali nasledujúce hlavné zariadenia:
- gama spektrometer pre energie medzi 0,3 - 3 MeV,
- trojosový magnetometer (na konci 1,5 metrového ramena),
- piezoelektrický mikrometeoroidný detektor,
- počítadlá výbojov plynu,
- zariadenia na meranie infračervených emisií z Mesiaca,
- nízkoenergetické röntgenové detektory,
- banka detektorov nabitých častíc.
Rádiový vysielač bol navyše využitý aj pre štúdium rádiových zákrytov sondy Mesiacom.
Po navedení na obežnú dráhu okolo Mesiaca sa mala prístrojová sekcia oddeliť od pohonnej jednotky na samostatný let.
Kvôli poruche na 3.stupni nosnej rakety Molnyja, ktorý stratil orientáciu, sa nepodarilo sondu naviesť na dráhu k Mesiacu, zostala len na nízkej obežnej dráhe Zeme a po pár dňoch zhorela v zemskej atmosfére.
Z toho dôvodu nezískala oficiálne pomenovanie v rámci programu Luna, ale jej bolo priradené pomenovanie v rámci programu Kosmos.
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Prvou americkou družicou Zeme mal byť Vanguard. Kvôli veľkej chybovosti rovnomennej rakety ho však predbehol Explorer 1, ktorého raketa Juno nezaváhala hneď na prvý pokus. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|
