Kosmos 27
(Zond 1c, 3MV-1 1)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Kosmos 27
Alternatívne označenie: Zond 1c, 3MV-1 1 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Zničená (Dopad na Zem) Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: 3,6 x priemer 1,1 m Hmotnosť: 948 kg Napájanie: solárne články + batérie Platforma: 3MV Štart a životnosť
COSPAR id: 1964-014A
Dátum štartu: 27.3.1964
Raketa: Molnyja (M) Kozmodróm: Bajkonur (LC-1/5) Zánik (zničenie): 29.3.1964 Trvanie letu: 2 dni |
Popis
Cieľom misie bolo verifikovať novú platformu pre medziplanetárne lety typu 3MV.
Hlavná časť sondy bola valcového tvaru obsahujúca všetky hlavné prístroje. Na toto telo boli zo strán pripevnené dva solárne panely s polgulovými radiátormi na kontrolu teploty sondy a na hornej strane bola pohonná jednotka pre korekcie dráhy sondy počas letu.
Pre komunikáciu so sondou boli k dispozícii nasledujúce antény:
- roztvoriteľná parabolická anténa s vysokým ziskom a s priemerom 2 metre na prenos nameraných dát počas prieskumu planéty,
- všesmerová anténa
Počas prieskumu planéty bola sonda bez kontaktu so Zemou. Kvôli tomu mala na palube nahrávacie zariadenie pre namerané dáta, ktoré mala následne odvycielať, keď bolo spojenie so Zemou znova nadviazané.
Na obidvoch koncoch krídel solárnych panelov sa nachádzali polguľové radiátory na tepelnú reguláciu sondy.
Korekcie dráhy sondy mal na starosti pohonný systém s palubným motorom typu S5.19.
Na palube sa nachádzali nasledujúce hlavné vedecké zariadenia:
- magnetometer,
- detektor radiácie,
- detektor nabitých častíc,
- piezoelektrický detektor,
- LA-2 - detektor atomického vodíka,
- Kassiopeja - rádiový ďalekohľad,
- RSK-2M - experiment pre meranie ultrafialového a röntgenového slnečného žiarenia,
- VIKT-2 - technologický experiment parného trenia,
- plazmové motory.
Na palube sa nachádzalo aj sférické pristávacie púzdro s priemerom 90 cm a hmotnosťou 285 kg.
Sonda určená na prelet okolo Venuše. Kvôli strate orientácie tretieho stupňa Blok-L nosnej rakety Molnyja sa však nedostala na medziplanetárnu dráhu k Venuši a krátko po štarte zhorela v zemskej atmosfére.
Predpokladá sa, že v prípade úspešnej misie by sonda dostala pomenovanie Venera 2.
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Po návrate hornín z povrchu Mesiaca pomocou sovietskej sondy Luna 24 v auguste 1976 sa ďalší úspešný návrat uskutočnil až o 44 rokov neskôr pomocou čínskej sondy Chang'e 5 v decembri 2020. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|





