Luna 1
![]() |
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna 1
Alternatívne označenie: E-1 4 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - impaktor Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: guľa
Rozmery telesa: priemer 1,22 m Hmotnosť: 361,3 (205) kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1959-012A
Dátum štartu: 2.1.1959
Raketa: Vostok L Kozmodróm: Bajkonur (LC-1/5) Ukončenie činnosti (posledný signál): 5.1.1959 Doba prevádzky: 3 dni Získané prvenstváPrvý oblet Mesiaca, prvá medziplanetárna sonda. Parametre obežnej dráhy
Epocha: 7.1.1959
Centrálne teleso: Slnko
Pericentrum: 0.9766 AU Apocentrum: 1.315 AU |
Popis
Sonda určená na zásah Mesiaca.
Telo sondy pozostávalo z hermetizovanej sféry, z ktorej vychádzalo 5 antén a výstupy pre vedecké zariadenia.
Na palube sondy sa nachádzali nasledujúce zariadenia:
- ortuťové batérie a strieborno-zinkové akumulátory,
- rádio na spojenie so Zemou,
- sledovací vysielač,
- telemetrický systém,
Z vedeckých zariadení to boli nasledujúce:
- trojosí prietokový magnetometer,
- dva detektory mikrometeoritov,
- 4 lapače iónov určených na meranie slnečného vetra a plazmy,
- dva Geigerove počítače s plynovým výbojom - určenie elektrónového spektra Van Allenových pásiem,
- scintilačný počítač s jodidom sodným - meranie ionizačnej radiácie,
- Čerenkove detektory - meranie elektromagnetickej radiácie spôsobenej nabitými časticami.
Posledný stupeň rakety mal za úlohu po oddelení sondy vypustiť 1kg sondých pár určených na optické sledovaniu polohy sondy.
Sonda nemala na palube pohonnú jednotku a ani trysky na kontrolu orientácie.
Na palube sa nachádzali aj dve gule so sovietskym znakom.
(Мечта = Sen)
Ukončenie horenia druhého stupňa malo byť manuálne ukončené z riadiaceho strediska. Odoslanie príkazu však bolo oneskorené, na základe čoho získala sonda o 175 m/s väčšiu rýchlosť, ako bolo plánované. Z toho dôvodu sonda Mesiac iba obletela.
Napriek tomu sonda priniesla nové poznatky o radiačných pásoch Zeme, slnečnom vetre a medziplanetárnom priestore vo veľkých vzdialenostiach od Zeme.
Telo sondy pozostávalo z hermetizovanej sféry, z ktorej vychádzalo 5 antén a výstupy pre vedecké zariadenia.
Na palube sondy sa nachádzali nasledujúce zariadenia:
- ortuťové batérie a strieborno-zinkové akumulátory,
- rádio na spojenie so Zemou,
- sledovací vysielač,
- telemetrický systém,
Z vedeckých zariadení to boli nasledujúce:
- trojosí prietokový magnetometer,
- dva detektory mikrometeoritov,
- 4 lapače iónov určených na meranie slnečného vetra a plazmy,
- dva Geigerove počítače s plynovým výbojom - určenie elektrónového spektra Van Allenových pásiem,
- scintilačný počítač s jodidom sodným - meranie ionizačnej radiácie,
- Čerenkove detektory - meranie elektromagnetickej radiácie spôsobenej nabitými časticami.
Posledný stupeň rakety mal za úlohu po oddelení sondy vypustiť 1kg sondých pár určených na optické sledovaniu polohy sondy.
Sonda nemala na palube pohonnú jednotku a ani trysky na kontrolu orientácie.
Na palube sa nachádzali aj dve gule so sovietskym znakom.
(Мечта = Sen)
Ukončenie horenia druhého stupňa malo byť manuálne ukončené z riadiaceho strediska. Odoslanie príkazu však bolo oneskorené, na základe čoho získala sonda o 175 m/s väčšiu rýchlosť, ako bolo plánované. Z toho dôvodu sonda Mesiac iba obletela.
Napriek tomu sonda priniesla nové poznatky o radiačných pásoch Zeme, slnečnom vetre a medziplanetárnom priestore vo veľkých vzdialenostiach od Zeme.
Udalosti z histórie
![]() | Luna 1 - 4.1.1959 Prvý prelet okolo Mesiaca vo výške 5995 km nad povrchom. |
![]() | Luna 1 - 5.1.1959 Stratené spojenie so sondou po vyčerpaní chemických batérií vo vzdialenosti 597 000 km od Zeme. |
![]() | Luna 1 - 7.1.1959 Sonda opustila sféru gravitačného pôsobenia Zeme a ako prvá prešla na heliocentrickú dráhu. |
Referencie
Vedeli ste že... |
Raketoplán Columbia nikdy nenavštívil žiadnu orbitálnu stanicu. Pritom do zničenia Columbie sa uskutočnilo až 25 misií raketoplánov, ktoré mali za úlohu spojenie s orbitálnou stanicou Mir alebo ISS. |
Aktuálne vo vesmíre | ||
|