Vesmírna databáza
Luna 10
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna 10
Alternatívne označenie: E-6S 206 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: dĺžka 2,7 m Hmotnosť: 1583,7 (540) kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1966-027A
Dátum štartu: 31.3.1966
Raketa: Molnyja M (Blok-L) Kozmodróm: Bajkonur (LC-31/6) Ukončenie činnosti (posledný signál): 30.5.1966 Doba prevádzky: 60 dní Získané prvenstváPrvá umelá družica Mesiaca. Parametre obežnej dráhy
Epocha: 3.4.1966
Centrálne teleso: Mesiac
Pericentrum: 349 km Apocentrum: 1015 km |
Popis
Cieľom sondy bolo navedenie na obežnú dráhu Mesiaca a mapovanie povrchu pomocou zariadení na palube sondy.
Teleso sondy vychádza z úspešného modelu sondy Luna E-6, ktorý obsahoval pohonnú jednotku určenú na korekcie dráhy a navedenie sondy na obežnú dráhu okolo Mesiaca a prístrojovej hermetizovanej sekcie s vedeckými zariadeniami. Sekcia s prístrojmi bola 1,5 m vysoká s priemerom 75 cm a hmotnosti 245 kg.
Na palube sa nachádzali nasledujúce hlavné zariadenia:
- gama spektrometer pre energie medzi 0,3 - 3 MeV,
- trojosový magnetometer (na konci 1,5 metrového ramena),
- piezoelektrický mikrometeoroidný detektor,
- počítadlá výbojov plynu,
- zariadenia na meranie infračervených emisií z Mesiaca,
- nízkoenergetické röntgenové detektory,
- banka detektorov nabitých častíc.
Rádiový vysielač bol navyše využitý aj pre štúdium rádiových zákrytov sondy Mesiacom.
Po navedení na obežnú dráhu okolo Mesiaca sa mala prístrojová sekcia oddeliť od pohonnej jednotky na samostatný let.
Sonda neobsahovala žiadny prístroj na snímkovanie povrchu Mesiaca.
Teleso sondy vychádza z úspešného modelu sondy Luna E-6, ktorý obsahoval pohonnú jednotku určenú na korekcie dráhy a navedenie sondy na obežnú dráhu okolo Mesiaca a prístrojovej hermetizovanej sekcie s vedeckými zariadeniami. Sekcia s prístrojmi bola 1,5 m vysoká s priemerom 75 cm a hmotnosti 245 kg.
Na palube sa nachádzali nasledujúce hlavné zariadenia:
- gama spektrometer pre energie medzi 0,3 - 3 MeV,
- trojosový magnetometer (na konci 1,5 metrového ramena),
- piezoelektrický mikrometeoroidný detektor,
- počítadlá výbojov plynu,
- zariadenia na meranie infračervených emisií z Mesiaca,
- nízkoenergetické röntgenové detektory,
- banka detektorov nabitých častíc.
Rádiový vysielač bol navyše využitý aj pre štúdium rádiových zákrytov sondy Mesiacom.
Po navedení na obežnú dráhu okolo Mesiaca sa mala prístrojová sekcia oddeliť od pohonnej jednotky na samostatný let.
Sonda neobsahovala žiadny prístroj na snímkovanie povrchu Mesiaca.
Udalosti z histórie
 | Luna 10 - 3.4.1966 Navedenie sondy na obežnú dráhu okolo Mesiaca, čím sa sonda stala prvou umelou družicou Mesiaca. |
| Luna 10 - 30.5.1966 Ukončenie činnosti sondy z dôvodu vyčerpania chemických batérií. |
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Najvyššie položený kozmodróm na svete je čínsky Si-Čchang, ktorého štartovacie rampy sa nachádzajú vo výške približne 1860 metrov nad morom. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|
