Luna 13

Sonda určená na mäkké pristátie na povrchu Mesiaca.
jej teleso pozostávalo z dvoch dielov:
- z letového modulu, ktorý mal na starosti korekcie letovej dráhy, zmenu orientácie sondy a brzdiaci manéver pri Mesiaci.
- a z pristávacieho modulu ALS (Automatic Lunar Station), ktorý na rozdiel od predchádzajúcich modelov obsahoval okrem fotografických zariadení aj prvé vedecké experimenty.

Pristávací modul bola malá 113 kilová hermetizovaná kapsula s priemerom 58 cm. Na povrchu mal nafukovací pristávací vankúš, ktorého úlohou bolo stlmenie nárazu pri pristátí, schopný vydržať náraz v rýchlosti 54 km/h.
Na palube pristávacieho modulu sa nachádzali nasledujúce zariadenia:
- vysielacie rádiové zariadenie,
- časovač,
- systém na kontrolu teploty,
- detektor radiácie,
- zdroj energie (batérie),
- televízny systém s panoramatickou kamerou.
- penetrometer na vyklápacom ramene na meranie síl potrebných na prerazenie mesačného regolitu s použitím minirozbušky,
- dynamograf,
- dorazový radiačný denzitometer určený na získavanie údajov o mechanických a fyzikálnych vlastnostiach a odrazivosti infračerveného žiarenia od povrchu,
- detektor radiácie pre meranie miery kozmického žiarenia na mesačnom povrchu.

Počas letu k Mesiacu mala byť sonda stabilizovaná rotáciou. Rotácia bola na povel zastavená až približne 8300 km od mesačného povrchu a sonda otočená do pozície pre brzdiaci manéver. Orientáciu sondy zabezpečoval opto-mechanický systém, ktorý sledoval polohu Slnka a Zeme.

Vo výške 75 km nad mesačným povrchom mal spustiť radarový výškomer odhodenie bočných modulov, nafúknutie airbagov a zapálenie brzdiacich rakiet. Rakety mali byť vypnuté vo výške 250 m od povrchu a zapnuté 4 malé bočné raketové motory pre spomalenie sondy. Vo výške 5 metrov od povrchu mal spustiť pristávací senzor odpojenie pristávacieho modulu, ktorý mal byť odhodený od letového modulu. Pomocou nafúknutých airbagov mala sonda dopadnúť na povrch rýchlosťou približne 30 km/h a chvíľku poskakovať, pokial sa nezastavila.
Štyri orváracie "škrupinky" púzdra mali zabezpečiť správnu orientáciu sondy po pristátí.

---

Sonda odoslala na Zem 5 panoramatických snímok zobrazujícich oveľa hladkejší povrch ako v okolí pristátia sondy Luna 9.

Jedna z dvoch kamier nefungovala (cieľom bolo získať stereozábery), napriek tomu to neovplyvnilo kvalitu prijatých záberov z panorám. Odoslanie jednej panorámy na Zem trvalo 100 minút.

Penetrometer zmeral hustotu povrchu mesačného regolitu na hodnotu 800 kg/m3.
Spojenie so sondou bolo ukončené po vyčerpaní palubných chemických batérií.