Lunochod 2

Robotické diaľkovo riadené vozidlo určené na prieskum povrchu Mesiaca.

Vozidlo malo kónickú anténu, smerovú šróbovú anténu s vysokým ziskom, kamery a výsuvné zariadenie na skúmanie mesačnej pôdy, predovšetkým jej hustotu a mechanické vlastnosti. Nachádzalo sa tu aj vedecké zariadenie na analýzu povrchu, ktoré však bolo pre každej misii Lunochodu iné.

Lunochod cez mesačný deň poháňali chemické batérie, ktoré bolo z času na čas potrebné dobiť pomocou solárnych panelov, ktoré sa nachádzali na otváracom víku na hornej časti vozidla. Cez mesačnú noc bolo vozidlo hybernované a víko so solárnymi panelami zatvorené, pričom o prežitie prístrojov sa staral rádioizotopový ohrievač obsahujúci rádioaktívne polónium 210.

O pohyb sa staralo 8 nezávislých kolies, každé malo nezávislé pruženie, elektromotor a brzdu. Vozidlo malo dve rýchlosti 1 a 2 km/h. Pri riadení vozidla zo Zeme mal signál pre pilotov 5 sekundové oneskorenie (cesta na Mesiac, spracovanie signálu vozidlom, cesta na Zem). Preto nebolo možné pohybovať vozidlo rýchlejšie.

---

Na palube boli nasledujúce vedecké zariadenia:

• 3 televízne kamery a 4 panoramatické kamery,
• zariadenie na testovanie mechaniky pôdy,
• slnečný röntgenový experiment,
• astrofotometer na meranie úrovne viditeľného a ultrafialového svetla,
• magnetometer - nachádzal sa na konci 2,5m výsuvnej tyče (z prednej časti vozidla),
• rádiometer,
• Rubin-1 - fotodetektor pre detekciu laserových lúčov zo Zeme,
• francúzsky pasívny kútový laserový odrážač.

Na palube sa okrem iného nachádzal aj basreliéf Vladimíra Lenina a štátny znak ZSSR.

Počas svojej misie prešlo vozidlo 39 km, spravilo 86 panoramatických snímok a 80 000 televíznych snímok povrchu.

Koniec činnosti sondy bol oznámený 3.6.1973.