Luna 22
(E-8LS 206)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna 22
Alternatívne označenie: E-8LS 206 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Hmotnosť: 5330 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1974-037A
Dátum štartu: 29.5.1974
Raketa: Proton K/D Kozmodróm: Bajkonur (LC-81/24) Ukončenie činnosti (posledný signál): 2.9.1975 Doba prevádzky: 1 rok, 96 dní Parametre obežnej dráhy
Epocha: 31.8.1975
Centrálne teleso: Mesiac
Pericentrum: 100 km Apocentrum: 1286 km |
Popis
Družica Mesiaca zameraná na výskum pristredia v jeho najbližšom okolí a tiež na diaľkový prieskum povrchu pomocou TV snímkovania.
Telo sondy vychádzalo z predchádzajúceho modelu sondy Luna E-8 / Lunochod, z ktorého vedci prepoužili maximum dielov. Pristávací modul bol použitý ako manévrovacia jednotka, telo Lunochodu bolo napevno spojené s pristávacou časťou a slúžilo na uloženie experimentov. V hornej časti zostal odklápací kryt obsahujúci solárne panely.
Odstránené boli teda rampy na presun Lunochodu na povrch Mesiaca, všetky nápravy s kolesami a tiež rádioizotopový zdroj.
Televízne kamery boli použité formou skenovania v líniách kolmo na smer letu družice. Skenovanie povrchu prebiehalo rýchlosťou 4 riadky za sekundu v rámci zorného poľa o šírke 185 stupňov.
Hlavným cieľom vedeckých experimentov bol výskum gravitačného a magnetického poľa Mesiaca, meranie slnečného a kozmického žiarenia a meranie množstva mikrometeoritov.
Telo sondy vychádzalo z predchádzajúceho modelu sondy Luna E-8 / Lunochod, z ktorého vedci prepoužili maximum dielov. Pristávací modul bol použitý ako manévrovacia jednotka, telo Lunochodu bolo napevno spojené s pristávacou časťou a slúžilo na uloženie experimentov. V hornej časti zostal odklápací kryt obsahujúci solárne panely.
Odstránené boli teda rampy na presun Lunochodu na povrch Mesiaca, všetky nápravy s kolesami a tiež rádioizotopový zdroj.
Televízne kamery boli použité formou skenovania v líniách kolmo na smer letu družice. Skenovanie povrchu prebiehalo rýchlosťou 4 riadky za sekundu v rámci zorného poľa o šírke 185 stupňov.
Hlavným cieľom vedeckých experimentov bol výskum gravitačného a magnetického poľa Mesiaca, meranie slnečného a kozmického žiarenia a meranie množstva mikrometeoritov.
Na palube sa nachádzal aj gama-spektrometer na určovanie zloženia hornín na povrchu Mesiaca. Dlhodobé sledovanie zmien v obežnej dráhy sondy umožnilo detailné štúdium gravitačného poľa Mesiaca a jeho anomálií.
Misia sondy bola oficiálne ukončená začiatkom novembra 1975.
Udalosti z histórie
| Luna 22 - 2.6.1974 Navedenie sondy na obežnú dráhu Mesiaca. | |
| Luna 22 - 2.9.1975 Vyčerpanie paliva sondy na obežnej dráhe Mesiaca. |
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Posledný štart amerického raketoplánu zo štartovacej plochy LC-39B z Kennedyho vesmírneho strediska sa uskutočnil v roku 2006 v rámci misie raketoplánu Discovery STS-116, čo bolo takmer 5 rokov pred úplne posledným štartom raketoplánu. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|





