Luna 24
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna 24
Alternatívne označenie: E-8-5M 413 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - pristávací modul Funkčnosť: Mäkké pristátie na Mesiaci (Nefunkčná) Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Hmotnosť: 5795 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1976-081A
Dátum štartu: 9.8.1976
Raketa: Proton K/D Kozmodróm: Bajkonur (LC-81/23) Mäkké pristátie: 18.8.1976 Trvanie letu: 9 dní Poloha na povrchu telesaModuly a subsatelity na palube
Luna 24 (modul) - vypustená 19.8.1976
|
Popis
Sonda určená na mäkké pristátie na povrchu Mesiaca, odber vzoriek hornín a ich návrat na Zem.
Sonda bola dvojstupňová a jej hlavné časti boli nasledujúce:
- Pristávacia platforma (Luna E-8), ktorá obsahovala pristávacie motory, odhadzovacie palivové nádrže a tiež odberové zariadenie s vrtákom. To bolo na rozdiel od predchádzajúcej verzie podstatne dokonalejšie, pričom bolo schopné vŕtať až do hĺbky 2,5m pod povrch. Odobraté horniny boli následne presunuté do návratového modulu pomocou zariadenia na kolajničkách. Na pristávacej časti sa nachádzali aj ďalšie vedecké zariadenia ako stereofotografický kamerový systém, merač teploty povrchu Mesiaca a merač veľkosti radiácie.
- Návratový modul - obsahoval malý raketový motor s palivom a odolné návratové púzdro v tvaru guľe o priemere 50 cm, do ktorého na povrchu Mesiaca boli prenesené pomocou odberovej tyče vzorky horniny z povrchu Mesiaca. Návratový modul mal za úlohu preletieť priamo z Mesiaca na Zem bez korekcií dráhy alebo riadeného brzdiaceho manévru. Púzdro malo vletieť do atmosféry Zeme rýchlosťou až 11km/s, vydržať preťaženie až 350G a teplotu 10000°C a pristáť na padákoch.
Sonda bola najprv navedená na kruhovú obežnú dráhu vo výške 115 km nad povrchom Mesiaca. Následne mäkko pristála v južnej časti Mora hojnosti, neďaleko miesta pristátia sondy Luna 23.
Návratové púzdro úspešne pristálo na Zemi približne 200 km juhovýchodne od sibírskeho mesta Surgut. Na Zem bolo dopravených približne 170 gramov horniny z hĺbky 260 cm pod mesačným povrchom.
Sonda bola dvojstupňová a jej hlavné časti boli nasledujúce:
- Pristávacia platforma (Luna E-8), ktorá obsahovala pristávacie motory, odhadzovacie palivové nádrže a tiež odberové zariadenie s vrtákom. To bolo na rozdiel od predchádzajúcej verzie podstatne dokonalejšie, pričom bolo schopné vŕtať až do hĺbky 2,5m pod povrch. Odobraté horniny boli následne presunuté do návratového modulu pomocou zariadenia na kolajničkách. Na pristávacej časti sa nachádzali aj ďalšie vedecké zariadenia ako stereofotografický kamerový systém, merač teploty povrchu Mesiaca a merač veľkosti radiácie.
- Návratový modul - obsahoval malý raketový motor s palivom a odolné návratové púzdro v tvaru guľe o priemere 50 cm, do ktorého na povrchu Mesiaca boli prenesené pomocou odberovej tyče vzorky horniny z povrchu Mesiaca. Návratový modul mal za úlohu preletieť priamo z Mesiaca na Zem bez korekcií dráhy alebo riadeného brzdiaceho manévru. Púzdro malo vletieť do atmosféry Zeme rýchlosťou až 11km/s, vydržať preťaženie až 350G a teplotu 10000°C a pristáť na padákoch.
Sonda bola najprv navedená na kruhovú obežnú dráhu vo výške 115 km nad povrchom Mesiaca. Následne mäkko pristála v južnej časti Mora hojnosti, neďaleko miesta pristátia sondy Luna 23.
Návratové púzdro úspešne pristálo na Zemi približne 200 km juhovýchodne od sibírskeho mesta Surgut. Na Zem bolo dopravených približne 170 gramov horniny z hĺbky 260 cm pod mesačným povrchom.
Udalosti z histórie
| Luna 24 - 13.8.1976 Navedenie sondy na obežnú dráhu Mesiaca. | |
| Luna 24 - 18.8.1976 Mäkké pristátie na Mesiaci. Nasledoval automatický odber hornín a ich návrat na Zem. | |
| Luna 24 - 19.8.1976 Odlet štartovacieho stupňa sondy so vzorkami horniny z povrchu Mesiaca smerom k Zemi. | |
| Luna 24 - 22.8.1976 Návratové púzdro sa úspešne vrátilo na Zem aj s mesačnými vzorkami horniny (200g). |
Súvisiace zaujímavosti
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Prvý krát sa vo vesmíre nachádzalo viac ako 10 ľudí až 6.4.1984, kedy sa na obežnej dráhe Zeme nachádzali posádky vesmírnych lodí Sojuz T-10, Sojuz T-11, ktoré sa stretli na orbitálnej stanici Saljut 7 a raketoplán Challenger STS-41C. Celkový počet ľudí vtedy prvý krát dosiahol číslo 11. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



