Luna 24
(E-8-5M 413)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna 24
Alternatívne označenie: E-8-5M 413 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - pristávací modul Funkčnosť: Mäkké pristátie na Mesiaci (Nefunkčná) Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Hmotnosť: 5795 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1976-081A
Dátum štartu: 9.8.1976
Raketa: Proton K/D Kozmodróm: Bajkonur (LC-81/23) Mäkké pristátie: 18.8.1976 Trvanie letu: 9 dní Poloha na povrchu telesaModuly a subsatelity na palube |
Popis
Sonda určená na mäkké pristátie na povrchu Mesiaca, odber vzoriek hornín a ich návrat na Zem.
Sonda bola dvojstupňová a jej hlavné časti boli nasledujúce:
- Pristávacia platforma (Luna E-8), ktorá obsahovala pristávacie motory, odhadzovacie palivové nádrže a tiež odberové zariadenie s vrtákom. To bolo na rozdiel od predchádzajúcej verzie podstatne dokonalejšie, pričom bolo schopné vŕtať až do hĺbky 2,5m pod povrch. Odobraté horniny boli následne presunuté do návratového modulu pomocou zariadenia na kolajničkách. Na pristávacej časti sa nachádzali aj ďalšie vedecké zariadenia ako stereofotografický kamerový systém, merač teploty povrchu Mesiaca a merač veľkosti radiácie.
- Návratový modul - obsahoval malý raketový motor s palivom a odolné návratové púzdro v tvaru guľe o priemere 50 cm, do ktorého na povrchu Mesiaca boli prenesené pomocou odberovej tyče vzorky horniny z povrchu Mesiaca. Návratový modul mal za úlohu preletieť priamo z Mesiaca na Zem bez korekcií dráhy alebo riadeného brzdiaceho manévru. Púzdro malo vletieť do atmosféry Zeme rýchlosťou až 11km/s, vydržať preťaženie až 350G a teplotu 10000°C a pristáť na padákoch.
Sonda bola najprv navedená na kruhovú obežnú dráhu vo výške 115 km nad povrchom Mesiaca. Následne mäkko pristála v južnej časti Mora hojnosti, neďaleko miesta pristátia sondy Luna 23.
Návratové púzdro úspešne pristálo na Zemi približne 200 km juhovýchodne od sibírskeho mesta Surgut. Na Zem bolo dopravených približne 170 gramov horniny z hĺbky 260 cm pod mesačným povrchom.
Sonda bola dvojstupňová a jej hlavné časti boli nasledujúce:
- Pristávacia platforma (Luna E-8), ktorá obsahovala pristávacie motory, odhadzovacie palivové nádrže a tiež odberové zariadenie s vrtákom. To bolo na rozdiel od predchádzajúcej verzie podstatne dokonalejšie, pričom bolo schopné vŕtať až do hĺbky 2,5m pod povrch. Odobraté horniny boli následne presunuté do návratového modulu pomocou zariadenia na kolajničkách. Na pristávacej časti sa nachádzali aj ďalšie vedecké zariadenia ako stereofotografický kamerový systém, merač teploty povrchu Mesiaca a merač veľkosti radiácie.
- Návratový modul - obsahoval malý raketový motor s palivom a odolné návratové púzdro v tvaru guľe o priemere 50 cm, do ktorého na povrchu Mesiaca boli prenesené pomocou odberovej tyče vzorky horniny z povrchu Mesiaca. Návratový modul mal za úlohu preletieť priamo z Mesiaca na Zem bez korekcií dráhy alebo riadeného brzdiaceho manévru. Púzdro malo vletieť do atmosféry Zeme rýchlosťou až 11km/s, vydržať preťaženie až 350G a teplotu 10000°C a pristáť na padákoch.
Sonda bola najprv navedená na kruhovú obežnú dráhu vo výške 115 km nad povrchom Mesiaca. Následne mäkko pristála v južnej časti Mora hojnosti, neďaleko miesta pristátia sondy Luna 23.
Návratové púzdro úspešne pristálo na Zemi približne 200 km juhovýchodne od sibírskeho mesta Surgut. Na Zem bolo dopravených približne 170 gramov horniny z hĺbky 260 cm pod mesačným povrchom.
Udalosti z histórie
| Luna 24 - 13.8.1976 Navedenie sondy na obežnú dráhu Mesiaca. | |
| Luna 24 - 18.8.1976 Mäkké pristátie na Mesiaci. Nasledoval automatický odber hornín a ich návrat na Zem. | |
| Luna 24 - 19.8.1976 Odlet štartovacieho stupňa sondy so vzorkami horniny z povrchu Mesiaca smerom k Zemi. | |
| Luna 24 - 22.8.1976 Návratové púzdro sa úspešne vrátilo na Zem aj s mesačnými vzorkami horniny (200g). |
Súvisiace zaujímavosti
Referencie
| Vedeli ste že... |
| John Henry Engle je jediný kozmonaut, ktorý už pri svojom prvom vesmírnom lete bol menovaný do pozície veliteľa amerického raketoplánu. Stalo sa to pri druhom vesmírnom lete raketoplánu Columbia STS-2. Dôvodom bolo, že Engle už pred tým pilotoval testovací prototyp Enterprise pri jeho atmosférických skúškach. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|





