Luna 3
(E-2A 1)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna 3
Alternatívne označenie: E-2A 1 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Zničená Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 1,3 x priemer 0,95 m Hmotnosť: 278.5 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1959-008A
Dátum štartu: 4.10.1959
Raketa: Vostok L Kozmodróm: Bajkonur (LC-1/5) Ukončenie činnosti: 22.10.1959 Doba prevádzky: 18 dní Zánik (zničenie): 29.4.1960 Trvanie letu: 208 dní Získané prvenstváPrvá fotografia odvrátenej strany Mesiaca. Parametre obežnej dráhy
Epocha: 5.10.1959
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 500 km Maximum: 499999 km Sklon k rovníku: 55 stupňov Družica už neletí (zničená)Doba obehu: 21563 minút (14d, 23h, 23m) |
Popis
Sonda určená na oblet Mesiaca a fotografovanie jeho odvrátenej strany.
Teleso sondy bolo hermeticky uzatvorené s vnútorným tlakom 22 kPa (približne 0,22 štandardného atmosférického tlaku). V hornej časti sondy bol otvor pre kameru. Na hornej časti vytŕčali zo sondy 4 antény, zo spodnej dve.
Na palube boli nasledujúce vedecké zariadenia:
- detektor mikrometeoritov,
- detektor kozmického žiarenia,
- snímací systém Yenisey-2.
V spodnej časti sondy boli malé plynové trysky určené na riadenie orientácie sondy. O správnu orientáciu sa staralo niekoľko fotoelektrických buniek rozmiestnených po povrchu sondy, ktoré reagovali na svetlo zo Slnka a Mesiaca.
Na palube sa nenachádzal žiadny pohonný systém pre korekciu dráhy sondy. Sonda bola počas väčšiny letu stabilizovaná rotáciou, avšak počas snímania fotografií bola rotácia pozastavená a sonda stabilizovaná v troch osiach.
Snímací systém Yenisey-2 pozostával z kamery AFA-E1 s duálnym objektívom, automatickej vývojky a zo skenera. Objektívy kamery boli s parametrami 200 mm, f/5,6 a 500 mm, f/9,5. Pre snímkovanie bol k dispozícii 40 záberový 35 mm radiácii odolný film, ktorý sovieti získali z havarovaného amerického špionážneho balóna.
Sonda nasnímala 29 záberov za 40 minút na film, ktorý bol následne vyvolaný na palube sondy. Nasnímaných bolo približne 70% odvrátenej strany Mesiaca. Po ukončení snímkovania bola obnovená rotácia sondy, pričom sa sonda začala vracať k Zemi preletom ponad severný pól Mesiaca.
Pri odosielaní na Zem boli zábery nasnímané sveteľným lúčom po riadkoch a odosielané na Zem. Prvé pokusy o odoslanie boli neúspešné kvôli slabému signélu zo sondy. Až 18.10.1959 bolo úspešne na Zem odoslaných 17 záberov (podľa niektorých zdrojov len 12). Z nich bolo publikovaných len 6, jednalo sa o snímky číslo 26, 28, 29, 31, 32, a 35.
Udalosti z histórie
Referencie
| Vedeli ste že... |
|
Konštrukcia orbitálnej stanice ISS trvala dlhšie ako životnosť orbitálnej stanice Mir. Stanica Mir bola na obežnej dráhe Zeme 15 rokov, zatiaľ čo konštrukcia ISS trvala od roku 1998 do 2021, čiže až 23 rokov (ukončená bola pripojením modulov Nauka a Pričal). |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|







