Luna 3
![]() |
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna 3
Alternatívne označenie: E-2A 1 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Zničená Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 1,3 x priemer 0,95 m Hmotnosť: 278,5 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1959-008A
Dátum štartu: 4.10.1959
Raketa: Vostok L Kozmodróm: Bajkonur (LC-1/5) Ukončenie činnosti (posledný signál): 22.10.1959 Doba prevádzky: 18 dní Zánik (zničenie): 29.4.1960 Trvanie letu: 208 dní Získané prvenstváPrvá fotografia odvrátenej strany Mesiaca. Parametre obežnej dráhy
Epocha: 5.10.1959
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 500 km Maximum: 499999 km Sklon k rovníku: 55 stupňov Družica už neletí (zničená)Doba obehu: 21563 minút (14d, 23h, 23m) |
Popis
Sonda určená na oblet Mesiaca a fotografovanie jeho odvrátenej strany.
Teleso sondy bolo hermeticky uzatvorené s vnútorným tlakom 22 kPa (približne 0,22 štandardného atmosférického tlaku). V hornej časti sondy bol otvor pre kameru. Na hornej časti vytŕčali zo sondy 4 antény, zo spodnej dve.
Na palube boli nasledujúce vedecké zariadenia:
- detektor mikrometeoritov,
- detektor kozmického žiarenia,
- snímací systém Yenisey-2.
V spodnej časti sondy boli malé plynové trysky určené na riadenie orientácie sondy. O správnu orientáciu sa staralo niekoľko fotoelektrických buniek rozmiestnených po povrchu sondy, ktoré reagovali na svetlo zo Slnka a Mesiaca.
Na palube sa nenachádzal žiadny pohonný systém pre korekciu dráhy sondy. Sonda bola počas väčšiny letu stabilizovaná rotáciou, avšak počas snímania fotografií bola rotácia pozastavená a sonda stabilizovaná v troch osiach.
Snímací systém Yenisey-2 pozostával z kamery AFA-E1 s duálnym objektívom, aickej vývojky a zo skenera. Objektívy kamery boli s parametrami 200 mm, f/5,6 a 500 mm, f/9,5. Pre snímkovanie bol k dispozícii 40 záberový 35 mm radiácii odolný film.
Sonda nasnímala 29 záberov za 40 minút na film, ktorý bol následne vyvolaný na palube sondy. Nasnímaných bolo približne 70% odvrátenej strany Mesiaca. Po ukončení snímkovania bola obnovená rotácia sondy, pričom sa sonda začala vracať k Zemi preletom ponad severný pól Mesiaca.
Pri odosielaní na Zem boli zábery nasnímané sveteľným lúčom po riadkoch a odosielané na Zem. Prvé pokusy o odoslanie boli neúspešné kvôli slabému signélu zo sondy. Až 18.10.1959 bolo úspešne na Zem odoslaných 17 záberov (podľa niektorých zdrojov len 12). Z nich bolo publikovaných len 6, jednalo sa o snímky číslo 26, 28, 29, 31, 32, a 35.
Teleso sondy bolo hermeticky uzatvorené s vnútorným tlakom 22 kPa (približne 0,22 štandardného atmosférického tlaku). V hornej časti sondy bol otvor pre kameru. Na hornej časti vytŕčali zo sondy 4 antény, zo spodnej dve.
Na palube boli nasledujúce vedecké zariadenia:
- detektor mikrometeoritov,
- detektor kozmického žiarenia,
- snímací systém Yenisey-2.
V spodnej časti sondy boli malé plynové trysky určené na riadenie orientácie sondy. O správnu orientáciu sa staralo niekoľko fotoelektrických buniek rozmiestnených po povrchu sondy, ktoré reagovali na svetlo zo Slnka a Mesiaca.
Na palube sa nenachádzal žiadny pohonný systém pre korekciu dráhy sondy. Sonda bola počas väčšiny letu stabilizovaná rotáciou, avšak počas snímania fotografií bola rotácia pozastavená a sonda stabilizovaná v troch osiach.
Snímací systém Yenisey-2 pozostával z kamery AFA-E1 s duálnym objektívom, aickej vývojky a zo skenera. Objektívy kamery boli s parametrami 200 mm, f/5,6 a 500 mm, f/9,5. Pre snímkovanie bol k dispozícii 40 záberový 35 mm radiácii odolný film.
Sonda nasnímala 29 záberov za 40 minút na film, ktorý bol následne vyvolaný na palube sondy. Nasnímaných bolo približne 70% odvrátenej strany Mesiaca. Po ukončení snímkovania bola obnovená rotácia sondy, pričom sa sonda začala vracať k Zemi preletom ponad severný pól Mesiaca.
Pri odosielaní na Zem boli zábery nasnímané sveteľným lúčom po riadkoch a odosielané na Zem. Prvé pokusy o odoslanie boli neúspešné kvôli slabému signélu zo sondy. Až 18.10.1959 bolo úspešne na Zem odoslaných 17 záberov (podľa niektorých zdrojov len 12). Z nich bolo publikovaných len 6, jednalo sa o snímky číslo 26, 28, 29, 31, 32, a 35.
Udalosti z histórie
Vedeli ste že... |
Valentina Tereškovová okrem toho, že je prvou ženou vo vesmíre, tak je aj najskôr narodenou ženou, ktorá letela do vesmíru. |
Aktuálne vo vesmíre | ||
|