Luna 6
![]() |
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna 6
Alternatívne označenie: E-6 7 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - pristávací modul Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: dĺžka 2,7 m Hmotnosť: 1442 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1965-044A
Dátum štartu: 8.6.1965
Raketa: Molnyja M (Blok-L) Kozmodróm: Bajkonur (LC-1/5) Ukončenie činnosti (posledný signál): 18.6.1965 Doba prevádzky: 10 dní Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Slnko
|
Popis
Sonda určená na mäkké pristátie na povrchu Mesiaca.
jej teleso pozostávalo z dvoch dielov:
- z letového modulu, ktorý mal na starosti korekcie letovej dráhy, zmenu orientácie sondy a brzdiaci manéver pri Mesiaci.
- a z pristávacieho modulu ALS (Automatic Lunar Station).
Pristávací modul bola malá 99 kilová hermetizovaná kapsula s priemerom 58 cm. Na povrchu mal nafukovací pristávací vankúš, ktorého úlohou bolo stlmenie nárazu pri pristátí, schopný vydržať náraz v rýchlosti 54 km/h.
Na palube pristávacieho modulu sa nachádzali nasledujúce zariadenia:
- vysielacie rádiové zariadenie,
- časovač,
- systém na kontrolu teploty,
- detektor radiácie,
- zdroj energie (batérie),
- televízny systém s panoramatickou kamerou.
Počas letu k Mesiacu mala byť sonda stabilizovaná rotáciou. Rotácia bola na povel zastavená až približne 8300 km od mesačného povrchu a sonda otočená do pozície pre brzdiaci manéver. Orientáciu sondy zabezpečoval opto-mechanický systém, ktorý sledoval polohu Slnka a Zeme.
Vo výške 75 km nad mesačným povrchom mal spustiť radarový výškomer odhodenie bočných modulov, nafúknutie airbagov a zapálenie brzdiacich rakiet. Rakety mali byť vypnuté vo výške 250 m od povrchu a zapnuté 4 malé bočné raketové motory pre spomalenie sondy. Vo výške 5 metrov od povrchu mal spustiť pristávací senzor odpojenie pristávacieho modulu, ktorý mal byť odhodený od letového modulu. Pomocou nafúknutých airbagov mala sonda dopadnúť na povrch rýchlosťou približne 22 km/h a chvíľku poskakovať, pokial sa nezastavila.
Štyri orváracie "škrupinky" púzdra mali zabezpečiť správnu orientáciu sondy po pristátí.
Dňa 9.6.1965 bola realizovaná plánovaná korekcia dráhy sondy. Kvôli chybnému povelu z riadiaceho strediska však nedošlo k vypnutiu korekčného motora, ktorý horel ďalej až pokiaľ neminul všetko palivo. Sonda preto Mesiac minula vo veľmi veľkej vzdialenosti a následne prešla na heliocentrickú dráhu.
Napriek tomu riadiace stredisko využilo sondu na otestovanie simulovaného pristátia, tým že si prešla procesmi, ktoré by po sebe nasledovali. Počas celého letu sonda zaznamenávala merania radiácie okolitého prostredia.
jej teleso pozostávalo z dvoch dielov:
- z letového modulu, ktorý mal na starosti korekcie letovej dráhy, zmenu orientácie sondy a brzdiaci manéver pri Mesiaci.
- a z pristávacieho modulu ALS (Automatic Lunar Station).
Pristávací modul bola malá 99 kilová hermetizovaná kapsula s priemerom 58 cm. Na povrchu mal nafukovací pristávací vankúš, ktorého úlohou bolo stlmenie nárazu pri pristátí, schopný vydržať náraz v rýchlosti 54 km/h.
Na palube pristávacieho modulu sa nachádzali nasledujúce zariadenia:
- vysielacie rádiové zariadenie,
- časovač,
- systém na kontrolu teploty,
- detektor radiácie,
- zdroj energie (batérie),
- televízny systém s panoramatickou kamerou.
Počas letu k Mesiacu mala byť sonda stabilizovaná rotáciou. Rotácia bola na povel zastavená až približne 8300 km od mesačného povrchu a sonda otočená do pozície pre brzdiaci manéver. Orientáciu sondy zabezpečoval opto-mechanický systém, ktorý sledoval polohu Slnka a Zeme.
Vo výške 75 km nad mesačným povrchom mal spustiť radarový výškomer odhodenie bočných modulov, nafúknutie airbagov a zapálenie brzdiacich rakiet. Rakety mali byť vypnuté vo výške 250 m od povrchu a zapnuté 4 malé bočné raketové motory pre spomalenie sondy. Vo výške 5 metrov od povrchu mal spustiť pristávací senzor odpojenie pristávacieho modulu, ktorý mal byť odhodený od letového modulu. Pomocou nafúknutých airbagov mala sonda dopadnúť na povrch rýchlosťou približne 22 km/h a chvíľku poskakovať, pokial sa nezastavila.
Štyri orváracie "škrupinky" púzdra mali zabezpečiť správnu orientáciu sondy po pristátí.
Dňa 9.6.1965 bola realizovaná plánovaná korekcia dráhy sondy. Kvôli chybnému povelu z riadiaceho strediska však nedošlo k vypnutiu korekčného motora, ktorý horel ďalej až pokiaľ neminul všetko palivo. Sonda preto Mesiac minula vo veľmi veľkej vzdialenosti a následne prešla na heliocentrickú dráhu.
Napriek tomu riadiace stredisko využilo sondu na otestovanie simulovaného pristátia, tým že si prešla procesmi, ktoré by po sebe nasledovali. Počas celého letu sonda zaznamenávala merania radiácie okolitého prostredia.
Udalosti z histórie
![]() | Luna 6 - 11.6.1965 Sonda minula mesiac vo vzdialenosti 159 613 km. Nevydarený pokus o pristátie. |
![]() | Luna 6 - 18.6.1965 Ukončenie činnosti sondy vo vzdialenosti 600 000 km od Zeme. |
Referencie
Vedeli ste že... |
Medziplanetárna sonda Voyager 2 predbehla vo vzdialenosti od Slnka sondu Pioneer 11 v roku 1988, čo bolo ešte predtým, ako prvý krát obletela planétu Neptún. |
Aktuálne vo vesmíre | ||
|