Luna 9

Sonda určená na mäkké pristátie na povrchu Mesiaca.
jej teleso pozostávalo z dvoch dielov:
- z letového modulu, ktorý mal na starosti korekcie letovej dráhy, zmenu orientácie sondy a brzdiaci manéver pri Mesiaci.
- a z pristávacieho modulu ALS (Automatic Lunar Station).

Pristávací modul bola malá 99 kilová hermetizovaná kapsula s priemerom 58 cm. Na povrchu mal nafukovací pristávací vankúš, ktorého úlohou bolo stlmenie nárazu pri pristátí, schopný vydržať náraz v rýchlosti 54 km/h.
Na palube pristávacieho modulu sa nachádzali nasledujúce zariadenia:
- vysielacie rádiové zariadenie,
- časovač,
- systém na kontrolu teploty,
- detektor radiácie,
- zdroj energie (batérie),
- televízny systém s panoramatickou kamerou.

Počas letu k Mesiacu mala byť sonda stabilizovaná rotáciou. Rotácia bola na povel zastavená až približne 8300 km od mesačného povrchu a sonda otočená do pozície pre brzdiaci manéver. Orientáciu sondy zabezpečoval opto-mechanický systém, ktorý sledoval polohu Slnka a Zeme.

Vo výške 75 km nad mesačným povrchom mal spustiť radarový výškomer odhodenie bočných modulov, nafúknutie airbagov a zapálenie brzdiacich rakiet. Rakety mali byť vypnuté vo výške 250 m od povrchu a zapnuté 4 malé bočné raketové motory pre spomalenie sondy. Vo výške 5 metrov od povrchu mal spustiť pristávací senzor odpojenie pristávacieho modulu, ktorý mal byť odhodený od letového modulu. Pomocou nafúknutých airbagov mala sonda dopadnúť na povrch rýchlosťou približne 22 km/h a chvíľku poskakovať, pokial sa nezastavila.
Štyri orváracie "škrupinky" púzdra mali zabezpečiť správnu orientáciu sondy po pristátí.

---

Po úspešnom pristátí boli na Zem odvysielané 9 záberov vrátane 5 panoramatických snímok. Po pristátií zaznamenával namerané hodnoty aj detektor radiácie.

Sonda potvrdila, že mesačný povrch udrží sondu na povrchu a neprepadne sa do mesačého prachu.