Luna E-3 1
(E-3 1)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna (4a)
Alternatívne označenie: E-3 1 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Zničená pri štarte Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 1,3 x priemer 0,95 m Hmotnosť: 279 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1960-F05A
Dátum štartu: 15.4.1960
Raketa: Vostok L Kozmodróm: Bajkonur (LC-1/5) Zánik (zničenie): 15.4.1960 Trvanie letu: 0 dni |
Popis
Sonda určená na oblet Mesiaca a fotografovanie jeho povrchu vrátane odvrátenej strany.
Jednalo sa o zdokonalenú verziu sondy Luna 3 s kamerou s väčším rozlíšením obrazu, pričom v pláne bol aj bližší prelet okolo Mesiaca.
Teleso sondy bolo hermeticky uzatvorené s vnútorným tlakom 22 kPa (približne 0,22 štandardného atmosférického tlaku). V hornej časti sondy bol otvor pre kameru. Na hornej časti vytŕčali zo sondy 4 antény, zo spodnej dve.
Na palube boli nasledujúce vedecké zariadenia:
- detektor mikrometeoritov,
- detektor kozmického žiarenia,
- snímací systém Yenisey-2.
V spodnej časti sondy boli malé plynové trysky určené na riadenie orientácie sondy. O správnu orientáciu sa staralo niekoľko fotoelektrických buniek rozmiestnených po povrchu sondy, ktoré reagovali na svetlo zo Slnka a Mesiaca.
Na palube sa nenachádzal žiadny pohonný systém pre korekciu dráhy sondy. Sonda bola počas väčšiny letu stabilizovaná rotáciou, avšak počas snímania fotografií bola rotácia pozastavená a sonda stabilizovaná v troch osiach.
Snímací systém Yenisey-2 pozostával z kamery s duálnym objektívom, automatickej vývojky a zo skenera.
Štart bol neúspešný kvôli nedostatočne naplneným nádržiam rakety. Analýzou dát sa totiž zistilo, že nádrž v druhom stupni rakety bola chybou pozemného personálu naplnená len čiastočne. Raketa so sondou teda nedosiahli únikovú a ani orbitálnu rýchlosť a pri návrate do atmosféry zhoreli.
Jednalo sa o zdokonalenú verziu sondy Luna 3 s kamerou s väčším rozlíšením obrazu, pričom v pláne bol aj bližší prelet okolo Mesiaca.
Teleso sondy bolo hermeticky uzatvorené s vnútorným tlakom 22 kPa (približne 0,22 štandardného atmosférického tlaku). V hornej časti sondy bol otvor pre kameru. Na hornej časti vytŕčali zo sondy 4 antény, zo spodnej dve.
Na palube boli nasledujúce vedecké zariadenia:
- detektor mikrometeoritov,
- detektor kozmického žiarenia,
- snímací systém Yenisey-2.
V spodnej časti sondy boli malé plynové trysky určené na riadenie orientácie sondy. O správnu orientáciu sa staralo niekoľko fotoelektrických buniek rozmiestnených po povrchu sondy, ktoré reagovali na svetlo zo Slnka a Mesiaca.
Na palube sa nenachádzal žiadny pohonný systém pre korekciu dráhy sondy. Sonda bola počas väčšiny letu stabilizovaná rotáciou, avšak počas snímania fotografií bola rotácia pozastavená a sonda stabilizovaná v troch osiach.
Snímací systém Yenisey-2 pozostával z kamery s duálnym objektívom, automatickej vývojky a zo skenera.
Štart bol neúspešný kvôli nedostatočne naplneným nádržiam rakety. Analýzou dát sa totiž zistilo, že nádrž v druhom stupni rakety bola chybou pozemného personálu naplnená len čiastočne. Raketa so sondou teda nedosiahli únikovú a ani orbitálnu rýchlosť a pri návrate do atmosféry zhoreli.
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Po návrate hornín z povrchu Mesiaca pomocou sovietskej sondy Luna 24 v auguste 1976 sa ďalší úspešný návrat uskutočnil až o 44 rokov neskôr pomocou čínskej sondy Chang'e 5 v decembri 2020. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|





