Luna E-8-5 402
(E-8-5 402)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna (15b)
Alternatívne označenie: E-8-5 402 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - pristávací modul Funkčnosť: Zničená pri štarte Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Hmotnosť: 5600 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1969-F08A
Dátum štartu: 14.6.1969
Raketa: Proton K/D Kozmodróm: Bajkonur (LC-81/24) Zánik (zničenie): 14.6.1969 Trvanie letu: 0 dni |
Popis
Sonda určená na mäkké pristátie na povrchu Mesiaca, odber vzoriek hornín a ich návrat na Zem.
Sonda bola dvojstupňová a jej hlavné časti boli nasledujúce:
- Pristávacia platforma (Luna E-8), ktorá obsahovala pristávacie motory, odhadzovacie palivové nádrže a tiež odberové zariadenie na dlhej tyči s vrtákom, schopný vŕtať do hĺbky 35cm pod povrch. Na pristávacej časti sa nachádzali aj ďalšie vedecké zariadenia, napríklad na meranie teploty povrchu Mesiaca a veľkosť radiácie.
- Návratový modul - obsahoval malý raketový motor s palivom a odolné návratové púzdro v tvaru guľe o priemere 25 cm, do ktorého na povrchu Mesiaca boli prenesené pomocou odberovej tyče vzorky horniny z povrchu Mesiaca. Návratový modul mal za úlohu preletieť priamo z Mesiaca na Zem bez korekcií dráhy alebo riadeného brzdiaceho manévru. Púzdro malo vletieť do atmosféry Zeme rýchlosťou až 11km/s, vydržať preťaženie až 350G a teplotu 10000°C a pristáť na padákoch.
Počas štartu zo Zeme však kvôli poruche na hornom stupni rakety Proton, ktorý sa nepodarilo naštartovať, zostala sonda aj s raketovým stupňom len na suborbitálnej dráhe a po niekoľkých minútach letu zhorela v atmosfére Zeme.
Sonda bola dvojstupňová a jej hlavné časti boli nasledujúce:
- Pristávacia platforma (Luna E-8), ktorá obsahovala pristávacie motory, odhadzovacie palivové nádrže a tiež odberové zariadenie na dlhej tyči s vrtákom, schopný vŕtať do hĺbky 35cm pod povrch. Na pristávacej časti sa nachádzali aj ďalšie vedecké zariadenia, napríklad na meranie teploty povrchu Mesiaca a veľkosť radiácie.
- Návratový modul - obsahoval malý raketový motor s palivom a odolné návratové púzdro v tvaru guľe o priemere 25 cm, do ktorého na povrchu Mesiaca boli prenesené pomocou odberovej tyče vzorky horniny z povrchu Mesiaca. Návratový modul mal za úlohu preletieť priamo z Mesiaca na Zem bez korekcií dráhy alebo riadeného brzdiaceho manévru. Púzdro malo vletieť do atmosféry Zeme rýchlosťou až 11km/s, vydržať preťaženie až 350G a teplotu 10000°C a pristáť na padákoch.
Počas štartu zo Zeme však kvôli poruche na hornom stupni rakety Proton, ktorý sa nepodarilo naštartovať, zostala sonda aj s raketovým stupňom len na suborbitálnej dráhe a po niekoľkých minútach letu zhorela v atmosfére Zeme.
Referencie
| Vedeli ste že... |
|
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba JWST sa nikdy nebude môcť pozrieť na Zem, Mesiac, Venušu alebo Merkúr. Dôvodom je nutnosť chladenia jeho detektorov na teplotu −223 °C. Pokiaľ by sa totiž otočil a namieril svoje citlivé ultra-chladené zariadenia smerom k Slnku, mohlo by dôjsť k ich trvalému poškodeniu. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|





