Luna E-8-5 405
(E-8-5 405)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna (16)
Alternatívne označenie: E-8-5 405 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - pristávací modul Funkčnosť: Zničená pri štarte Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1970-F02A
Dátum štartu: 6.2.1970
Raketa: Proton K/D Kozmodróm: Bajkonur (LC-81/23) Zánik (zničenie): 6.2.1970 Trvanie letu: 0 dni |
Popis
Sonda určená na mäkké pristátie na povrchu Mesiaca, odber vzoriek hornín a ich návrat na Zem.
Sonda bola dvojstupňová a jej hlavné časti boli nasledujúce:
- Pristávacia platforma (Luna E-8), ktorá obsahovala pristávacie motory, odhadzovacie palivové nádrže a tiež odberové zariadenie na dlhej tyči s vrtákom, schopný vŕtať do hĺbky 35cm pod povrch. Na pristávacej časti sa nachádzali aj ďalšie vedecké zariadenia, napríklad na meranie teploty povrchu Mesiaca a veľkosť radiácie.
- Návratový modul - obsahoval malý raketový motor s palivom a odolné návratové púzdro v tvaru guľe o priemere 25 cm, do ktorého na povrchu Mesiaca boli prenesené pomocou odberovej tyče vzorky horniny z povrchu Mesiaca. Návratový modul mal za úlohu preletieť priamo z Mesiaca na Zem bez korekcií dráhy alebo riadeného brzdiaceho manévru. Púzdro malo vletieť do atmosféry Zeme rýchlosťou až 11km/s, vydržať preťaženie až 350G a teplotu 10000°C a pristáť na padákoch.
Chybný senzor tlaku na prvom stupni rakety Proton spôsobil jeho vypnutie už po 128 sekundách letu, čo spôsobilo samozrejme zrútenie sa rakety aj so sondou na Zem a ich zničenie.
Sonda bola dvojstupňová a jej hlavné časti boli nasledujúce:
- Pristávacia platforma (Luna E-8), ktorá obsahovala pristávacie motory, odhadzovacie palivové nádrže a tiež odberové zariadenie na dlhej tyči s vrtákom, schopný vŕtať do hĺbky 35cm pod povrch. Na pristávacej časti sa nachádzali aj ďalšie vedecké zariadenia, napríklad na meranie teploty povrchu Mesiaca a veľkosť radiácie.
- Návratový modul - obsahoval malý raketový motor s palivom a odolné návratové púzdro v tvaru guľe o priemere 25 cm, do ktorého na povrchu Mesiaca boli prenesené pomocou odberovej tyče vzorky horniny z povrchu Mesiaca. Návratový modul mal za úlohu preletieť priamo z Mesiaca na Zem bez korekcií dráhy alebo riadeného brzdiaceho manévru. Púzdro malo vletieť do atmosféry Zeme rýchlosťou až 11km/s, vydržať preťaženie až 350G a teplotu 10000°C a pristáť na padákoch.
Chybný senzor tlaku na prvom stupni rakety Proton spôsobil jeho vypnutie už po 128 sekundách letu, čo spôsobilo samozrejme zrútenie sa rakety aj so sondou na Zem a ich zničenie.
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Raketoplán Endeavour je jediný americký raketoplán, ktorý počas jedného roka navštívil dve rôzne orbitálne stanice. V roku 1998 bol posledným raketoplánom pri stanici Mir a zároveň prvým pri stanici ISS. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|





