Mariner 3
(Mariner C-2)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Mariner 3
Alternatívne označenie: Mariner C-2 Krajina pôvodu: USA Operátor: NASA Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: viacsten
Rozmery telesa: 2,89 x priemer 1,27 m Rozpätie solárnych panelov: 6,88 m Hmotnosť: 260.8 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1964-073A
Dátum štartu: 5.11.1964
Raketa: Atlas LV-3 Agena-D Kozmodróm: Cape Canaveral (LC-13) Ukončenie činnosti: 6.11.1964 Doba prevádzky: 1 deň Parametre obežnej dráhy
Epocha: 9.11.1964
Centrálne teleso: Slnko
Pericentrum: 0.983 AU Apocentrum: 1.311 AU |
Popis
Sonda určená na oblet planéty Mars.
Telo sondy pozostávalo z osembokého hranola o rozmere 0,457 x 1,27 m, ku ktorému boli po stranách pripevnené 4 solárne panely.
Spojenie so zemou zabezpečovala eliptická parabolická anetána s vysokým ziskom o rozmeroch 1,041 x 0,66 m, pripevnená k hornej časti telesa sondy. Na 2,235 m stĺpe pri parabolickej anténe sa nachádzala aj menšia všesmerová anténa s malým ziskom.
Celková výška sondy bola 2,89 m.
V hlavnom tele sondy sa nachádzala elektronika, pohonný systém a systém na orientáciu sondy s nádržami na stlačený dusík.
Na palube sondy sa nachádzali nasledujúce vedecké zariadenia:
- héliový magnetometer určený na meranie sily a rôznych charakteristýk medziplanetárneho a planetárneho magnetického poľa,
- ionizačná komora / Geigerov počítač, určený na meranie intenzity a distribúcie nabitých častíc v medziplanetárnom priestore a v blízkosti Marsu,
- detektor zachytenej radiácie, určený na meranie intenzity a smery slabých nabitých častíc,
- ďalekohľad na kozmické žiarenie umiestnený na časti sondy odvrátenej od Slnka, určený na meranie smeru a energie spektra protónov a alfa častíc,
- slnečná plazmová sonda, určená na meranie toku veľmi slabo nabitých častíc zo Slnka,
- detektor kozmického prachu, určený na meranie hybnosti, distribúcie, hustoty a smeru kozmického prachu v medziplanetárnom priestore,
-
televízna kamera pripevnená na skenovacej platforme uprostred spodnej časti sondy, na snímanie povrchu Marsu. Kamera pozostávala zo 4 častí:
- optický ďalekohľad typu Cassegrain s veľkosťou zorného poľa 1,05°,
- uzávierka a červeno/zeleným filtrom s expozičnými časmi 0,08 a 0,2 sekundy,
- pomaly skenijúca vidicon trubica, ktorej úlohou bolo pretransformovať optické zábery do elektronických signálov,
- elektronický systém určený na skonvertovanie analógových signálov do digitálnej podoby určenej pre odoslanie na Zem.
Na palube sa nachádzali tiež striebro-zinkové nabíjateľné batérie a pohonná jednotka na jednozložkové palivo (hydrazín) s raketovým motorom s ťahom 222 N umiestneným na bočnej stene sondy. orientáciu malo na starosti 12 malých trysiek na stlačený dusík umiestnených na koncoch solárnych panelov a 3 gyroskopy.
Parabolická anténa komunikovala so Zemou pomocou duálnych vysielačov v pásme S, pričom prenos dát prebiehal s rýchlosťou 8,33 alebo 33,33 bps. Namerané dáta mohli byť tiež dočasne uložené na záznamník s magnetofónovou páskou s kapacitou 5,24 miliónov bitov, za účelom neskoršieho odoslania na Zem.
Krátko po štarte bolo zistené, že na poslednom raketovom stupni nedošlo k oddeleniu aerodynamického krytu, a tým pádom misia sondy skončila neúspechom. Napriek tomu, že všetky palubné systémy sondy fungovali bez problémov sa sonda po vyčerpaní batérií a po 8 hodinách odmlčala a pokračovala ďalej v lete po heilocentrickej dráhe. Kvôli hmotnosti, ktorú k sonde pridal aerodynamický štít sa sonda ani nedostala na vhodnú dráhu pre oblet Marsu, ktorý by sonda minula vo vzdialenosti miliónov km.
Fotogaléria
Udalosti z histórie
Udalosť bez obrázka | Mariner 3 - 6.11.1964 Po neúspešnom oddelení aerodynamického krytu rakety došlo po 8 hodinách k vyčerpaniu batérií sondy a k ukončeniu jej činnosti. |
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Edgar Mitchell bol prvý kozmonaut, ktorý dostal šancu ísť druhý krát na Mesiac. Po svojom prvom lete v lodi Apollo 14 bol náhradníkom aj pre loď Apollo 16. Neskôr túto šancu dostali aj John Young a Charles Duke. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|






