Mariner 5

Sonda určená na prelet okolo Venuše.
Pôvodne sa malo jednať o misiu na oblet Marsu, avšak sonda bola upravená pre novú misiu a odoslaná na cestu k Venuši.

Telo sondy pozostávalo z osembokého hranola o rozmere 0,457 x 1,27 m, ku ktorému boli po stranách pripevnené 4 solárne panely.
Spojenie so zemou zabezpečovala eliptická parabolická anetána s vysokým ziskom o rozmeroch 1,041 x 0,66 m, pripevnená k hornej časti telesa sondy. Na 2,235 m stĺpe pri parabolickej anténe sa nachádzala aj menšia všesmerová anténa s malým ziskom. Sonda bola vybavená ešte dvomi anténami s duálnymi frekvenčnými prijímačmi pre 50 MHz (DFR - dual-frequency receiver) umiestnenými na ráme solárnych panelov a jedna DFR anténa pre 423 MHz umiestnená na konci jedného solárneho panela.

V hlavnom tele sondy sa nachádzala elektronika, pohonný systém a systém na orientáciu sondy s nádržami na stlačený dusík.

Na palube sondy sa nachádzali nasledujúce vedecké zariadenia:

• trojosí héliový magnetometer určený na meranie sily a rôznych charakteristýk medziplanetárneho a planetárneho magnetického poľa,
• ionizačná komora / Geigerov počítač, určený na meranie intenzity a distribúcie nabitých častíc v medziplanetárnom priestore a v blízkosti Marsu,
• detektor zachytenej radiácie, určený na meranie intenzity a smery slabých nabitých častíc,
• ďalekohľad na kozmické žiarenie umiestnený na časti sondy odvrátenej od Slnka, určený na meranie smeru a energie spektra protónov a alfa častíc,
• slnečná plazmová sonda, určená na meranie toku veľmi slabo nabitých častíc zo Slnka,
• detektor kozmického prachu, určený na meranie hybnosti, distribúcie, hustoty a smeru kozmického prachu v medziplanetárnom priestore,
• ultrafialový fotometer, určený na meranie ultrafialových emisií odrazených od hornej vrstvy oblakov, spôsobenej slnečnou radiáciou.

Na palube sa nachádzali tiež striebro-zinkové nabíjateľné batérie a pohonná jednotka na jednozložkové palivo (hydrazín) s raketovým motorom s ťahom 222 N umiestneným na bočnej stene sondy. orientáciu malo na starosti 12 malých trysiek na stlačený dusík umiestnených na koncoch solárnych panelov a 3 gyroskopy.

V spodnej časti mala sonda tiež vyklápateľný slnečný štít pre reguláciu vnútornej teploty na palube sondy.

Parabolická anténa komunikovala so Zemou pomocou duálnych vysielačov v pásme S, pričom prenos dát prebiehal s rýchlosťou 8,33 alebo  33,33 bps. Namerané dáta mohli byť tiež dočasne uložené na záznamník s magnetofónovou páskou s kapacitou 5,24 miliónov bitov, za účelom neskoršieho odoslania na Zem.

Sonda merala magnetické pole, nabité častice, plazmu, rádiovú odrazivosť a ultrafialové emisie atmosféry planéty.