Mariner 5
(Mariner Venus 67)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Mariner 5
Alternatívne označenie: Mariner Venus 67 Krajina pôvodu: USA Operátor: NASA Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: viacsten
Rozmery telesa: 2,89 x priemer 1,27 m Rozpätie solárnych panelov: 5,56 m Hmotnosť: 244.9 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1967-060A
Dátum štartu: 14.6.1967
Raketa: Atlas SLV-3 Agena-D Kozmodróm: Cape Canaveral (LC-12) Ukončenie činnosti: 14.10.1968 Doba prevádzky: 1 rok, 123 dní Parametre obežnej dráhy
Epocha: 25.10.1967
Centrálne teleso: Slnko
Pericentrum: 0.579 AU Apocentrum: 0.735 AU |
Popis
Sonda určená na prelet okolo Venuše.
Pôvodne sa malo jednať o misiu na oblet Marsu, avšak sonda bola upravená pre novú misiu a odoslaná na cestu k Venuši.
Telo sondy pozostávalo z osembokého hranola o rozmere 0,457 x 1,27 m, ku ktorému boli po stranách pripevnené 4 solárne panely.
Spojenie so zemou zabezpečovala eliptická parabolická anetána s vysokým ziskom o rozmeroch 1,041 x 0,66 m, pripevnená k hornej časti telesa sondy. Na 2,235 m stĺpe pri parabolickej anténe sa nachádzala aj menšia všesmerová anténa s malým ziskom. Sonda bola vybavená ešte dvomi anténami s duálnymi frekvenčnými prijímačmi pre 50 MHz (DFR - dual-frequency receiver) umiestnenými na ráme solárnych panelov a jedna DFR anténa pre 423 MHz umiestnená na konci jedného solárneho panela.
V hlavnom tele sondy sa nachádzala elektronika, pohonný systém a systém na orientáciu sondy s nádržami na stlačený dusík.
Na palube sondy sa nachádzali nasledujúce vedecké zariadenia:
- trojosí héliový magnetometer určený na meranie sily a rôznych charakteristýk medziplanetárneho a planetárneho magnetického poľa,
- ionizačná komora / Geigerov počítač, určený na meranie intenzity a distribúcie nabitých častíc v medziplanetárnom priestore a v blízkosti Marsu,
- detektor zachytenej radiácie, určený na meranie intenzity a smery slabých nabitých častíc,
- ďalekohľad na kozmické žiarenie umiestnený na časti sondy odvrátenej od Slnka, určený na meranie smeru a energie spektra protónov a alfa častíc,
- slnečná plazmová sonda, určená na meranie toku veľmi slabo nabitých častíc zo Slnka,
- detektor kozmického prachu, určený na meranie hybnosti, distribúcie, hustoty a smeru kozmického prachu v medziplanetárnom priestore,
- ultrafialový fotometer, určený na meranie ultrafialových emisií odrazených od hornej vrstvy oblakov, spôsobenej slnečnou radiáciou.
Na palube sa nachádzali tiež striebro-zinkové nabíjateľné batérie a pohonná jednotka na jednozložkové palivo (hydrazín) s raketovým motorom s ťahom 222 N umiestneným na bočnej stene sondy. orientáciu malo na starosti 12 malých trysiek na stlačený dusík umiestnených na koncoch solárnych panelov a 3 gyroskopy.
V spodnej časti mala sonda tiež vyklápateľný slnečný štít pre reguláciu vnútornej teploty na palube sondy.
Parabolická anténa komunikovala so Zemou pomocou duálnych vysielačov v pásme S, pričom prenos dát prebiehal s rýchlosťou 8,33 alebo 33,33 bps. Namerané dáta mohli byť tiež dočasne uložené na záznamník s magnetofónovou páskou s kapacitou 5,24 miliónov bitov, za účelom neskoršieho odoslania na Zem.
Sonda merala magnetické pole, nabité častice, plazmu, rádiovú odrazivosť a ultrafialové emisie atmosféry planéty.
Fotogaléria
Udalosti z histórie
| Mariner 5 - 19.10.1967 Prelet okolo planéty Venuša vo vzdialenosti 4000 km. | |
| Mariner 5 - 4.12.1967 Strata spojenia so sondou. | |
| Mariner 5 - 14.10.1968 Na krátko sa podarilo obnoviť spojenie so sondou na heliocentrickej dráhe, avšak bez možnosti ovplyvniť ďalší jej chod. |
Referencie
| Vedeli ste že... |
|
Medzi rokmi 1975 až 2020 nepristála žiadna pilotovaná vesmírna loď na hladine mora/oceánu. Poslednou v roku 1975 bola loď Apollo ASTP a nasledujúcou bola až loď Dragon DM-2. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|






