Mars 7
(M-73 51, 3MP 51P)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Mars 7
Alternatívne označenie: M-73 51, 3MP 51P Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: 4,1 x 2 m Rozpätie solárnych panelov: 5,9 m Hmotnosť: 3260 kg Napájanie: solárne články + batérie Platforma: 3MP Štart a životnosť
COSPAR id: 1973-053A
Dátum štartu: 9.8.1973
Raketa: Proton K/D Kozmodróm: Bajkonur (LC-81/24) Ukončenie činnosti (posledný signál): 25.3.1974 Doba prevádzky: 228 dní Parametre obežnej dráhy
Epocha: 10.8.1973
Centrálne teleso: Slnko
Pericentrum: 1.01 AU Apocentrum: 1.69 AU Moduly a subsatelity na palube
Mars 7 SA - vypustená 9.3.1974
|
Popis
Sonda pozostávala z dvoch hlavných častí:
- Orbitálny modul
- Pristávací modul SA = zostupný modul (спускаемый аппарат)
Orbitálny modul bol určený len na dovezenie pristávacieho modulu k Marsu. Nepočítalo sa ani s jeho navedením na obežnú dráhu okolo Marsu. Na palube mal len niekoľko zariadení na prieskum Marsu počas obletu. Jednalo sa o nasledujúce vedecké zariadenia:
- magnetometer,
- plazmové pasce,
- detektor kozmického žiarenia,
- detektor mikrometeoritov,
- zariadenie na štúdium toku elektrónov a protónov zo Slnka.
Pristávací modul (SA) mal uskutočniť automatické pristátie na povrchu a vysielať dáta na sondy Mars 4 a Mars 5, ktoré sa mali nachádzať na obežnej dráhe Marsu, a ktoré mali tieto získané dáta posielať na Zem. Sonde Mars 4 sa však nepodarilo navedenie na obežnú dráhu Marsu a sonda Mars 5 prestala fungovať po 2 týždňoch od navedenia na dráhu okolo Marsu.
Hlavné vedecké zariadenia na palube pristávacieho modulu boli:
- zariadenie na meranie atmosférickej teploty a tlaku,
- akcelerometer a rádiový výškomer pre pristávanie na povrchu,
- Bennettov hmotnostný spektrometer,
- Lyman-Alpha fotometer.
Po úspešnej korekcii kurzu 16.8.1973 sa sonda priblížila k planéte Mars. Tu sa mal ešte pred obletom Marsu oddeliť od orbitálneho modulu modul pristávací. K tomu však na prvý pokus nedošlo, a až na druhý pokus sa pristávací modul vydal na samostatnú cestu k povrchu Marsu.
Počas preletu okolo planéty realizovala sonda prieskum pomocou palubných zariadení. Po prelete okolo planéty mars pokračovala v na heliocentrickú dráhu.
Udalosti z histórie
| Mars 7 - 9.3.1974 Prelet sondy aj pristávacieho púzdra vo vzdialenosti 1300 km nad povrchom planéty Mars. Púzdro nepristálo na povrchu kvôli nefunkčnosti pristávacieho motora. | |
| Mars 7 - 25.3.1974 Posledné spojenie so sondou na heliocentrickej dráhe. |
| Vedeli ste že... |
| Prvým človekom, ktorý letel do vesmíru s umelou časťou tela je Hayley Arceneaux, ktorá v čase letu misie Dragon Inspiration4 mala umelý titánový kĺb v kolene. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|




